Tornáda (smrště) 

Iba za tri dni zasiahli Čínu naraz dve ničivé tornáda. Zmena klímy sa už odráža na živote každého. Sila ničivých prírodných javov každodenne katastroficky zvyšuje svoje obrátky.

Tornádo je veľmi nebezpečný prírodný jav, schopný nielen spôsobiť značné materiálne škody, ale aj vziať množstvo životov. Rýchlosť rotácie lievika môže dosahovať tisíc kilometrov a energia smršte je porovnateľná s energiou výbušnej vlny menšej atómovej bomby. Dnes tieto ničivé víry pozorujú obyvatelia prakticky na všetkých kontinentoch. Za ich príčinu sa považuje zmena klímy.

Tornáda sú jednými z najnebezpečnejších prírodných javov, ktoré každoročne pripravujú o život stovky ľudí na celej planéte. Príčiny vzniku týchto vírov sú ľuďom známe oddávna, avšak doteraz sa ich aj tak nenaučili krotiť.

Druhá polovica januára bola plná ničivých katakliziem. Búrky, záplavy, nevídané metelice, silné zemetrasenia, smrteľné zimy, tornáda... Živelné pohromy sa valili jedna za druhou. Akoby sa samotná príroda dala do boja proti ľudstvu.

Tornáda a smršte patria medzi nepredvídateľné živly. Vznikajú náhle a útočia bez varovania. Rok 2022 sa iba začal a tieto neľútostné živly už zasiahli tisícky ľudí na planéte.

Meteorológovia študujú tornáda už druhú stovku rokov, ale aj tak tie procesy, ku ktorým dochádza dnes, zaháňajú mnohých vedcov do slepej uličky. Napríklad sezónou tornád na území Severnej Ameriky je jar, ale v prvej polovici decembra 2021 tu bolo zaregistrované rekordné množstvo ničivých tornád, čo je podľa odborníkov dôsledok globálnej zmeny klímy na planéte.

Príroda nás neprestáva udivovať zriedkavými a neobvyklými tornádami v tomto ročnom období.

Tornáda na planéte neprestávajú vyčíňať. Objavujú sa stále častejšie v oblastiach, v ktorých je tento úkaz netypický. V Európe bolo len za prvé dva týždne novembra zaregistrovaných minimálne 11 tornád. Lievikovité víry, predtým veľmi zriedkavé v európskych štátoch, boli spozorované v Taliansku, Španielsku, Nemecku, Chorvátsku aj Estónsku.

Tornáda a smršte sa stali každodennou hrozivou súčasťou pre obyvateľov mnohých oblastí planéty. Ak predtým bol areál výskytu tornád hlavne v USA, tak dnes tento úkaz zažívajú všade a vo veľkom množstve. Tu uvádzame len niektoré z nich.

Na planéte sa prehlbuje klimatická kríza – sila živlov narastá a kataklizmy sa synchronizujú. Ľudia, ktorí zostali bez strechy nad hlavou, mnohí bez elektriny – to je iba malý súhrn následkov ničivých tornád, ktoré vyčíňali v druhom októbrovom týždni.  

V druhej polovici septembra sa obyvatelia Eurázie, Severnej i Južnej Ameriky stali svedkami mohutných tornád. Na jednotlivých teritóriách spôsobil živel silnú deštrukciu.

Stále viac obyvateľov našej planéty pozoruje stúpajúci počet klimatických katastrof a kladie si otázky: Čože sa to deje? Prečo v rôznych oblastiach dochádza k tomu, čo tam nikdy predtým nebolo? Tornáda ničia v priebehu pár minút obvyklý život ľudí a často ich ponechávajú so svojím nešťastím samých.

Silné a ničivé tornáda najčastejšie vznikajú v USA, Argentíne, Brazílii, Bangladéši a vo Východnej Indii, ale za určitých podmienok môžu vznikať takmer všade. Tieto úkazy bývajú často sprevádzané inými prejavmi krutého počasia, vrátane silných búrok, nárazového vetra a ľadovca.

Na planéte besnejú živly. Popri iných kataklizmách sa začali častejšie objavovať smršte. Dnes sú tieto úkazy pozorované aj na miestach, ktoré pre ne neboli typické.

Na celom svete ďalej vznikajú deštrukčné tornáda. Na začiatku augusta smršte zachvátili Euráziu.

Na konci júla sa obyvatelia rôznych kontinentov stretli s takými javmi, ako sú smršte a tornáda.  

Smršť vzniká pod búrkovým oblakom a akoby visí pod nim, pričom prúd vzduchu rotuje proti smeru hodinových ručičiek. Jeho rýchlosť môže dosiahnuť hodnotu 100 m/s! Smršť dokáže bez zvláštneho úsilia vzniesť do vzduchu ľudí, obrovské stromy, autá a dokonca domy. Práve z toho dôvodu nie sú vylúčené ľudské obete.

Tornádo (tak sa nazýva tento jav v Amerike, avšak v slovanských krajinách nesie pomenovanie smršť, alebo „chobot smršte“) – je súčasne zaujímavým, zriedkavým a extrémne ničivým javom v prírode. Škody, ktoré môžu spôsobiť smršte, sú svojím rozsahom zdrvujúce.

Dnes sa svedkami (a občas aj obeťami) smrští stávajú ľudia, žijúci na rôznych kontinentoch. Stále častejšie sa víry vyskytujú tam, kde predtým o nich iba čítali. To všetko je priamym následkom globálnej zmeny klímy. A ak naša planéta už neraz prežívala podobné zmeny, tak otázka, ako ich môže prežiť ľudstvo, závisí od každého človeka – od našej schopnosti spájať sa na základe spoločných hodnôt a vybudovať Tvorivú spoločnosť.