Tornáda (smrště) 

Donedávna bolo tornádo vo februári veľmi zriedkavým úkazom. Avšak v tohtoročnom februári sa územím USA prehnalo 49 tornád.

12.-13. januára sa južnými štátmi USA prehnalo minimálne 34 tornád. Desať z nich bolo v kategórii F2 a dve v kategórii F3 podľa Fujitovej stupnice. 

V posledných niekoľkých rokoch prudko stúpol počet tornád v západnej Európe a takisto stúpli škody, ktoré tornáda napáchali.

Silné tornádo sa sformovalo doslova za pár minút a všetkých prekvapilo.

Tornáda a smršte sú čoraz častejšie zaznamenávané v rôznych kútoch planéty a často v oblastiach, pre ktoré sú absolútne netypické. Badateľne častejšie sa v búrkovom fronte vytvára niekoľko tornád súčasne.

V poslednej dobe výrazne stúpla frekvencia vzniku silných tornád. V polovici augusta pozorovali obyvatelia rôznych častí sveta gigantické vodné smršte, tornáda i ohnivé víry.

Začiatkom júla sa nad Baltským morom sformovalo minimálne 7 tornád, čo je v tomto regióne pomerne nezvyčajný jav.

Iba za tri dni zasiahli Čínu naraz dve ničivé tornáda. Zmena klímy sa už odráža na živote každého. Sila ničivých prírodných javov každodenne katastroficky zvyšuje svoje obrátky.

Tornádo je veľmi nebezpečný prírodný jav, schopný nielen spôsobiť značné materiálne škody, ale aj vziať množstvo životov. Rýchlosť rotácie lievika môže dosahovať tisíc kilometrov a energia smršte je porovnateľná s energiou výbušnej vlny menšej atómovej bomby. Dnes tieto ničivé víry pozorujú obyvatelia prakticky na všetkých kontinentoch. Za ich príčinu sa považuje zmena klímy.

Tornáda sú jednými z najnebezpečnejších prírodných javov, ktoré každoročne pripravujú o život stovky ľudí na celej planéte. Príčiny vzniku týchto vírov sú ľuďom známe oddávna, avšak doteraz sa ich aj tak nenaučili krotiť.

Druhá polovica januára bola plná ničivých katakliziem. Búrky, záplavy, nevídané metelice, silné zemetrasenia, smrteľné zimy, tornáda... Živelné pohromy sa valili jedna za druhou. Akoby sa samotná príroda dala do boja proti ľudstvu.

Tornáda a smršte patria medzi nepredvídateľné živly. Vznikajú náhle a útočia bez varovania. Rok 2022 sa iba začal a tieto neľútostné živly už zasiahli tisícky ľudí na planéte.

Meteorológovia študujú tornáda už druhú stovku rokov, ale aj tak tie procesy, ku ktorým dochádza dnes, zaháňajú mnohých vedcov do slepej uličky. Napríklad sezónou tornád na území Severnej Ameriky je jar, ale v prvej polovici decembra 2021 tu bolo zaregistrované rekordné množstvo ničivých tornád, čo je podľa odborníkov dôsledok globálnej zmeny klímy na planéte.

Príroda nás neprestáva udivovať zriedkavými a neobvyklými tornádami v tomto ročnom období.

Tornáda na planéte neprestávajú vyčíňať. Objavujú sa stále častejšie v oblastiach, v ktorých je tento úkaz netypický. V Európe bolo len za prvé dva týždne novembra zaregistrovaných minimálne 11 tornád. Lievikovité víry, predtým veľmi zriedkavé v európskych štátoch, boli spozorované v Taliansku, Španielsku, Nemecku, Chorvátsku aj Estónsku.

Tornáda a smršte sa stali každodennou hrozivou súčasťou pre obyvateľov mnohých oblastí planéty. Ak predtým bol areál výskytu tornád hlavne v USA, tak dnes tento úkaz zažívajú všade a vo veľkom množstve. Tu uvádzame len niektoré z nich.

Na planéte sa prehlbuje klimatická kríza – sila živlov narastá a kataklizmy sa synchronizujú. Ľudia, ktorí zostali bez strechy nad hlavou, mnohí bez elektriny – to je iba malý súhrn následkov ničivých tornád, ktoré vyčíňali v druhom októbrovom týždni.  

V druhej polovici septembra sa obyvatelia Eurázie, Severnej i Južnej Ameriky stali svedkami mohutných tornád. Na jednotlivých teritóriách spôsobil živel silnú deštrukciu.

Stále viac obyvateľov našej planéty pozoruje stúpajúci počet klimatických katastrof a kladie si otázky: Čože sa to deje? Prečo v rôznych oblastiach dochádza k tomu, čo tam nikdy predtým nebolo? Tornáda ničia v priebehu pár minút obvyklý život ľudí a často ich ponechávajú so svojím nešťastím samých.