ATMOSFÉRA (Vzduch) 

V novembri pokračujú obyvatelia Severnej Ameriky, Európy i Ázie v pozorovaní prejavov smrští a tornád.

Poveternostné anomálie sú stále častejšie pozorované všade a niekedy mávajú aj katastrofické následky.

Rekordné množstvo búrok prinieslo ľuďom vážne škody. Búrkové systémy zachvátili šíre teritóriá od Afriky po Severnú Ameriku.

Druhá polovica novembra sa pre obyvateľov mnohých krajín začala rekordnými metelicami, mrznúcimi dažďami i padaním nezvyčajne veľkého ľadovca.

Nedávno sa z ničivého hurikánu „Eta“ spamätavších obyvateľov viacerých krajín Strednej Ameriky zasiahli katastrofické následky nového hurikánu „Iota“.

Hurikány sú javy, ku ktorým zvlášť často dochádza v posledných rokoch. Čo o nich vieme?

10. novembra sa nad Filipínskym morom sformoval tropický cyklón, ktorému dali meno „Vamco“ (pozn. – iné nazvanie „Ulysses“) a ktorý krátko na to zasiahol Filipíny a Vietnam.  

Začiatok novembra sa vyznačoval rozličnými poveternostnými anomáliami.

Október 2020 sa stal najteplejším na planéte za celú históriu meteorologických pozorovaní

1. novembra sa nad vodami Karibského mora sformovala tropická búrka, ktorá dostala meno „Eta“. Naberajúc rýchlosť sa búrka vydala smerom k Nikarague. Rýchlosť vetra dosahovala 18 m/s. Už po dvoch dňoch sa „Eta“ stala hurikánom 4. kategórie.

Obyvatelia rôznych krajín sveta sa stretávajú s padaním veľkého ľadovca, ktorý občas dosahuje kolosálne rozmery. Pritom sa tento jav odohráva v rôznych častiach planéty – v Austrálii, Afrike, Európe, i Severnej a Južnej Amerike.

Približne 2 000 000 obyvateľov Filipín bolo postihnutých najničivejším a najsilnejším tohtoročným tajfúnom „Goni“.

Cyklóny vznikajúce v trópoch sú jednými z najnebezpečnejších prírodných javov. Sú to aj hurikánové vetry, aj obrovské oceánske valy, tropické lejaky, záplavy, zosuvy, silné búrky. Frekvencia i ničivá sila tropických cyklónov sa zvyšujú.

V čase, kedy sa jedny oblasti planéty utápajú v anomálnych zrážkach, obyvatelia iných sú sužovaní rekordným suchom. Pohroma spôsobuje značné škody poľnohospodárstvu a často zanecháva ľudí bez prostriedkov na existenciu.

Vedci zistili, že posledné prepólovanie magnetických pólov pred 786 000 rokmi neprebiehalo počas tisícich rokov, ako sa predpokladalo skôr, ale prebehlo doslova za 100 rokov. Bolo to sprevádzané oslabením magnetického poľa a „blúdením“ pólov. Takéto „blúdenie“ severného magnetického pólu vidíme aj teraz, čo sa mimochodom týka aj oslabenia magnetického poľa, ktoré nás viac-menej chráni pred kozmickou radiáciou. Čím hrozí inverzia magnetického poľa?  

Už niet takého územia na planéte, ktoré by nezasiahli zmeny klímy. Topenie ľadovcov v Antarktíde, smršte, tornáda, mohutné záplavy, zemetrasenia, suchá – všetky tieto živelné javy sa odohrávajú už takmer každodenne, čo hovorí o nezvratnosti klimatických zmien. Čo bude za nimi nasledovať, ako sa na ne pripraviť a ako máme my, ľudia, žiť v nových zmenených podmienkach – to sú tie dôležité otázky, ktoré teraz naliehavo stoja pred celým ľudstvom!

Ľudí, žijúci v rôznych regiónoch našej planéty, stále viac sužujú silné búrky. Kataklizmy kardinálne menia bežný systém bytia a niekedy pripravujú človeka o najcennejšie – samotný život. V tomto neľahkom období globálnej zmeny klímy je mimoriadne dôležité, aby sme sa my, ľudia, zjednotili na základe ľudskosti a družby.

Začiatkom októbra 2020 sa v Atlantickom oceáne, približne 200 km od ostrova Jamajka, sformovala tropická búrka, neskôr pomenovaná „Delta“.

September 2020 sa stal rekordne teplým za celú históriu meteorologických pozorovaní.

Krupobitie je javom, s ktorým sa ľudia stretávajú najčastejšie v lete. Vzniká v teplom ročnom období v mohutných dažďových kopách (kumulonimboch) a spravidla je sprevádzané búrkami a dažďami. September roku 2020 sa stal nezvyčajne teplým v mnohých oblastiach planéty. S krupobitím a ľadovcovými búrkami sa stretli obyvatelia krajín Európy i Afriky.