Kam MIZNE voda z povrchu planéty?

V tomto vydaní sledujte:

Invázia sarančí v Afrike a Indii
Búrka vo Francúzsku a Luxembursku
Anomálne teplo v Európe
Teplotný rekord v Antarktíde
Najväčšia ľadová kryha sa pohybuje v Atlantiku
Kam mizne voda z povrchu planéty?
Reakcie očitých svedkov na zmenu klímy

Prihlasujte sa na kanál v sociálnej sieti telegram „Klimatická kríza“ a včas sa dozvedajte viac správ o zmene klímy na planéte od očitých svedkov ALLATRA TV z celého sveta: https://t.me/climate_crisis

ALLATRA TV je všeľudskou televíziou, ktorá je zameraná na zjednotenie ľudí na celom svete. A jedna z jej úloh je informovať o tých udalostiach, ktoré sa teraz skutočne dejú s naším domovom – planétou Zem.

Cesty riešenia a východisko zo vzniknutej situácie sledujte v reláciách na ALLATRA TV:

Relácia „Zmena klímy. Začiatok veľkého nešťastia“

Relácia „Šanca na hrane“

Relácia „Klíma. Budúcnosť je teraz“

Elektronická pošta: [email protected]

Najsilnejšia invázia sarančí zaplnila oblasti Indie a Afriky, ničiac na svojej ceste úrodu i osevy.

____________________

Pario, reportér ALLATRA TV, Libéria: Zdravím vás, je tu reportér ALLATRA TV zo západnej Afriky, z Monrovie – hlavného mesta Libérie.

V januári 2020 došlo v Rádžastáne, najväčšom štáte na severozápade Indie, k najsilnejšej invázii sarančí za posledných 60 rokov. Húfy najnebezpečnejšej saranče sťahovavej už zdevastovali viac ako 360 000 ha osevov.

Aj vo východnej Afrike je pozorovaná najsilnejšia invázia saranče všežravej za posledných 25 rokov. Hmyz vtrhol do niektorých oblastí Kene, Etiópie, Somálska, Sudánu, Eritrey a Džibuti. Niektoré časti Južného Sudánu a Ugandy sú tiež ohrozené. Obrovská masa škodcov likviduje osevy, čo ohrozuje potravinovú bezpečnosť najmenej ekonomicky zabezpečených štátov v regióne. Z údajov FAO (Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN) existuje podľa stavu k februáru 2020 bezprecedentná hrozba pre najpostihnutejšie regióny Afriky. V Somálsku bol kvôli sarančiam vyhlásený mimoriadny stav a v Keni sa pomocou lietadiel robili postreky pesticídmi, aby sa zastavila invázia žravého hmyzu. Medzi hlavné príčiny rýchleho rozmnoženia sarančí sa zaraďujú klimatické zmeny. Prebytok dažďov a záplavy tomu poslúžili ako ideálne podmienky. Vlny hmyzu môžu pokračovať do júna a časom ich môže byť viac.

Okrem Afriky a Indie sa saranče premnožili aj v Iráne a Pakistane. Za deň môžu preletieť 150 km. Dospelý hmyz za deň skonzumuje množstvo rastlinnej potravy rovnajúce sa svojej hmotnosti. Aj malý roj sarančí je schopný zničiť úrodu, ktorá by stačila na celodenné nakŕmenie 35 000 ľudí.

____________________

Aleksandr, reportér ALLATRA TV, Ukrajina: Niektoré oblasti Francúzska boli postihnuté lejakmi, ktoré zapríčinili stúpnutie hladiny riek.

Jurij, reportér ALLATRA TV, Nemecko: Vitajte, s vami je reportér ALLATRA TV z Paderbornu v Nemecku.

Na začiatku februára 2020 spôsobili prívalové dažde záplavy v niektorých oblastiach Francúzska a Luxemburska. Z dôvodu stúpnutia hladiny riek bola vyhlásená mimoriadna situácia. V Luxembursku boli kvôli záplavám uzavreté niektoré cesty. Niekoľko ľudí bolo evakuovaných zo zaplavených domov a automobilov. Miestni obyvatelia sa stihli pripraviť na záplavy, keďže boli včas upozornení na živelnú pohromu.

Aj vo východných oblastiach Francúzska boli v niekoľkých departmentoch uzavreté desiatky ciest. 1. a 2. februára bolo za 48 hodín zaznamenaných do 150 mm zrážok, čo je ekvivalent trojtýždňového priemeru v tomto ročnom období. V departmentoch Ardennes, Marne a Meuse sa podstatne zvýšila hladina vody v mnohých riekach. 4. februára sa na juh krajiny osopila búrka „Hervé“, najvážnejšie bola postihnutá Korzika. Živel so sebou priniesol prívalové dažde a silné vetry do 195 km/h. V dôsledku búrky vzplanul lesný požiar, zúriaci medzi komúnami departmentov Južná a Horná Korzika. Podľa údajov k 5. februáru 2020 plocha požiaroviska zaberala viac ako 1 000 ha. Pás dymu sa roztiahol na 300 km. Kvôli požiaru bolo niekoľko stoviek domov odrezaných od elektriny.

____________________

Aleksandr, reportér ALLATRA TV, Ukrajina: Február 2020 sa stal najteplejším mesiacom za celú históriu meteorologických pozorovaní v Antarktíde. Prekonané boli 2 teplotné rekordy.

Renat, reportér ALLATRA TV, Moldavsko: Dobrý deň, je tu reportér ALLATRA TV z Moldavska.

6. februára 2020 bola na vedeckej stanici „Esperanza“, nachádzajúcej sa na krajnom severe Antarktického polostrova, zaznamenaná najvyššia teplota za celú históriu pozorovaní. Na kontinente, kde je teraz leto, sa vzduch náhle zohrial na +18,3°C. Ukazovateľ prevyšuje predchádzajúci rekord roku 2015 o 0,8 stupňa. Je to nezvyčajné, pretože priemerná teplota februára je +1°C.

9. februára bola na ostrove Seymour zaregistrovaná teplota +20,75°C. Táto hodnota je prakticky o stupeň vyššia ako predchádzajúci rekord pre celú antarktickú oblasť, zistený na ostrove Signy v roku 1982.

Vedci, ktorí zbierajú údaje zo staníc diaľkového pozorovania, opísali nový rekord ako „neuveriteľný“ a „nenormálny“. Za posledných 50 rokov stúpla priemerná teplota v Antarktíde takmer o 3 stupne. Vedci poznamenávajú, že kontinent sa zohrieva rýchlejšie ako všetky ostatné oblasti Zeme. Na mnohých miestach je pozorovaná tendencia otepľovania, predtým experti nevideli nič podobné. Pritom sa takmer všetky ľadovce v oblasti topia.

V lete 2019 bol prvýkrát zaregistrovaný teplotný rekord aj v Arktíde +34,8°C.

Treba poznamenať, že v roku 2017 sa od západného ľadovca Antarktídy odlomila najväčšia ľadová kryha na svete. Hneď sa takmer nepohyboval a neroztápal, ale teraz sa pohybuje v Atlantiku. V čase vzniku plocha ľadového masívu dosahovala temer 6 000 km². Keď ľadová kryha začne voľne driftovať v oceáne, začne sa rýchlo rozpadávať.

Za seba chcem dodať, že klimatické zmeny pozoruje už každý človek na tejto planéte a len zjednotenie ľudí na duchovno-mravnej osnove dokáže našu civilizáciu zachrániť.

____________________

Zachar, reportér ALLATRA TV, Ukrajina / Rakúsko: Zdravím vás, je s vami reportér ALLATRA TV z Rakúska.

Anomálne teplo zahalilo Európu. 1. februára 2020 dosahovala teplota vzduchu v mnohých mestách Európy +18°C a na východe Španielska, vo Valencii, stúpli stĺpčeky teplomerov na +27°C. V Stredomorí a na Balkáne dosahovalo teplotné maximum v niektorých oblastiach +20°C. V strednej Európe teplota dosahovala +15°C, na juhu Škandinávie a v Dánsku bolo +11°C, a v Nemecku a Poľsku od +12 do +16°C.

2. februára 2020 boli prekonané teplotné rekordy v mnohých krajinách východnej Európy, napríklad: Bielorusko – maximálny ukazovateľ v meste Gomeľ +9,7°C; Ukrajina – Odesa +17,2°C; Moldavsko – Kišiňov +14,5°C; Rusko – Mineraľnyje Vody +13,0°C.

Vysoké teploty vo východnej Európe boli pozorované aj v januári 2020. 15. januára v Minsku (Bielorusko) stúpla teplota na +7,5°C (pri celodennom priemere -6°C), vo Ľvove (Ukrajina) na +9,8°C (pri celodennom priemere 0°C). 15.-16. januára 2020 sa v Sankt Peterburgu (Rusko) vzduch zohrial na +8°C, čo je o 16 stupňov nad celodenným priemerom. A 17. januára 2020 bola v Jekaterinburgu (Rusko) teplota nad celodenným priemerom o 15,4 stupňa.

Ako vidíme, každoročne sú dosahované nové teplotné rekordy, ktoré značne prevyšujú priemerné ukazovatele nielen v jednotlivých oblastiach, ale aj na celom svete. Na prvý pohľad nič strašné, ale na planéte je všetko vzájomne prepojené. A také otepľovanie sa prejavuje na celosvetovom počasí.

V tomto roku v Kyjeve nebola meteorologická zima. Túto informáciu zverejnilo Centrálne geofyzikálne observatórium Borisa Sreznevského. Všetky tri zimné mesiace boli plusové priemerné mesačné teploty a v celom teplota za december-február činila +2°C. Klimatológovia tiež zdôraznili, že prvýkrát za 140 rokov v Kyjeve nielenže nebola meteorologická zima, ale ani teplota vzduchu nižšia ako -10°C. V observatóriu upozornili, že najstudenším zo zimných dní bol 8. február, kedy teplota nadránom klesla na -8,4°C.

____________________

Klíma očami očitých svedkov

Vera, očitá svedkyňa, Nemecko: Žijem v Hamburgu. V Hamburgu sneh prakticky nebýva. Ale podľa rozprávania iných ľudí, ktorí tu žijú viac ako 20 rokov, hovoria, že pred 20 rokmi sneh bol a bolo možné sa guľovať a stavať snehuliakov. Teraz v lepšom prípade jeden deň napadne sneh – a okamžite sa roztopí. No dajme tomu, išli sme minule do oblasti, kde je neveľké pohorie a vlastne sme sa pokúšali lyžovať. Snehu takmer nebolo. Miesto relatívne vyššie nad morom, primerane je tam viac zrážok, viac snehu a chladnejšie. Naozaj k tomu došlo prudko. Išli sme tam tretí rok za sebou. A pred tromi rokmi sneh skutočne bol.

Soňa, očitý svedok, Ukrajina: Volám sa Soňa. Som lyžiarka a bola som v Rakúsku. Bolo to porovnateľné s minulými rokmi. Chodím tam už 10 rokov. Tento rok sme trafili na nedostatok snehu, hoci chodíme v jednom a tom istom čase. Samozrejme, aj v Austrálii bola taká situácia, berúc do úvahy to, čo sa deje teraz s klímou... Jednoducho keď sa dokonca ľudia spájali, aby Austrálii pomohli...