VAROVANIA VEDCOV SA NAPĹŇAJÚ: mohutné kataklizmy v roku 2025!

Svet sa ešte nespamätal z klimatických katastrof roku 2024, a už príroda zasadila ľudstvu nový zdrvujúci úder. Rok 2025 sa ešte len začal, no prvé tri januárové týždne boli pre našu planétu skutočnou skúškou. V tomto videu uvidíte najsilnejšie, najanomálnejšie a najnetypickejšie kataklizmy, ku ktorým došlo od 1. januára do 21. januára.

V januári 2025 zasiahli Spojené štáty americké tri silné zimné búrky. Prvá búrka, ktorá sa začala 3. januára, zasiahla oblasť od Kansasu po New Jersey. Viac ako 350 000 domácností zostalo bez prúdu a sedem ľudí zahynulo. Druhá búrka zasiahla juhovýchod krajiny 9. januára. Sprevádzalo ju husté sneženie a spôsobilo aj zrušenie tisícok letov. V piatich štátoch vyhlásili stav núdze. Tretia búrka, ktorá sa začala 20. januára, priniesla na pobrežie Mexického zálivu husté sneženie a nízke teploty. Pocitová teplota na niektorých miestach klesla až na -18°C, čo je v regióne nevídaná hodnota. Alabama prekonala 143-ročný rekord v dennom snežení.

Lesné požiare zúria v južnej Kalifornii od 7. januára. Požiar zasiahol plochu 16 000 hektárov. Požiare zabili 28 ľudí a prinútili viac ako 200 000 obyvateľov k evakuácii. Požiar zničil viac ako 12 000 budov. Škody spôsobené požiarmi sa odhadujú na viac ako 250 miliárd dolárov.

Kým v severnej Afrike v Alžírsku bolo od 1. januára pozorované anomálne chladné počasie a na púšti napadol sneh, v Rusku boli namiesto trojkráľových mrazov pozorované anomálne odmäky. Na stromoch sa začali otvárať púčiky a zakvitli snežienky. 9. januára dosiahla teplota vzduchu v Armavire +17,5 °C.

Začiatkom roka dorazilo do Litvy jesenné počasie. Dažde spôsobili záplavy a rýchlosť vetra dosiahla 29 m/s. V Saudskej Arábii prudké dažde sprevádzané krupobitím a búrkami spôsobili od 6. januára náhle a silné záplavy.

17. januára zasiahla taliansky región Sicília silná búrka. Ostrov zažil skoré nesezónne tornáda, ktoré spôsobili devastáciu.

Séria silných búrok zasiahla východné pobrežie Austrálie od 15. januára. Rýchlosť vetra v Sydney dosahovala 120 km/h, čo viedlo k popadaným stromom, poškodeniu striech a elektrického vedenia. Bez elektriny zostalo viac ako 200 000 domácností. V dôsledku búrok zomrel jeden človek.

Vedci varujú, že existuje znepokojujúci trend neúprosného exponenciálneho rastu seizmickej aktivity. V posledných rokoch pribúdajú zemetrasenia s magnitúdou 5, vyskytujú sa takmer denne a už sa to vníma ako norma. Za posledných 6 mesiacov sa však na planéte stali častejšie zemetrasenia s magnitúdou 6 a viac.

A začiatkom roku 2025 už tento trend zvyšuje tempo. Za prvé tri týždne roka došlo k 7 takýmto udalostiam.

Najničivejším z nich bolo zemetrasenie s magnitúdou 6,8, ktoré 7. januára zasiahlo horskú oblasť Dingri v Tibetskej autonómnej oblasti v Číne. Po hlavnom otrase bolo zaznamenaných viac ako 600 dotrasov s magnitúdou až 4,4.

Zemetrasenia zničili desiatky dedín a viac ako 3 600 domov. V dôsledku katastrofy zomrelo 126 ľudí a ďalších 188 bolo zranených. V drsných zimných podmienkach zostali bez domova tisíce ľudí.

Išlo o jedno z najsilnejších zemetrasení, ktoré zasiahlo región za posledné desaťročia.

Dynamika klimatických katastrof, ktorú pozorujeme, presne potvrdzuje matematický model, ktorý pred niekoľkými rokmi predstavila medzinárodná skupina vedcov. A nedávne prognózy, ktoré títo odborníci urobili na rok 2025, nesľubujú nič upokojujúce.

Očakáva sa, že sa na planéte zvýši intenzita prírodných javov o 12–15 % v porovnaní s rokom 2024, ktorý sa už stal v mnohých ohľadoch rekordným rokom. A pri absencii akejkoľvek aktivity zo strany ľudstva nemáme dôvod očakávať, že sa tento trend spomalí alebo zníži. Žiaľ, predchádzajúce varovania vedcov o tom, ako sa budú kataklizmy stupňovať a že sa na ne obyvateľstvo musí pripraviť, neboli vypočuté, a mnohí ľudia preto trpeli. Včasná reakcia na tieto varovania mohla zabrániť tragédii spôsobenej neochotou ľudstva počuť pravdu. Dnes boli oznámené konkrétne predpovede klimatických hrozieb pre jednotlivé krajiny aj planétu ako celok. Predložené boli aj návrhy a riešenia, ako čeliť týmto výzvam. Bude však ľudstvo tentoraz počúvať? Otázka zostáva otvorená…