ZPRÁVY 

Veľký ľadovec zdevastoval úrodu v krajinách juhovýchodnej Európy. 25. mája spadli krúpy s rozmermi baseballovej lopty (do 7,5 cm v priemere) v Rakúsku, Slovinsku, Srbsku, Chorvátsku, Bulharsku a Maďarsku.

Silné lejaky v JAR viedli k početným záplavám i zosuvom. Žiaľ, živel si vyžiadal aj ľudské životy.

Všetci pozorujeme nezvyčajne rýchly rast seizmickej aktivity. Paralelne s tým sa prebúdzajú sopky, rýchlo sa topia ľadovce a zosilňujú sa kataklizmy. O tom, že sa klíma na našej planéte mení, už nikto nepochybuje. Príčiny takých prudkých zmien boli ozvučené na Medzinárodnom online fóre „Globálna kríza. Sme ľudia. Chceme žiť“.

V poslednej dobe sa v spleti ničivých klimatických udalostí veľmi často ocitá juhoamerický kontinent. Búrky, záplavy, anomálne zrážky, rekordy teplôt – toto všetko spôsobuje materiálne škody štátom a berie ľudské životy.

20. mája sa vlna tornád prehnala Nemeckom.

Stále častejšie pozorujeme, aké rýchle sa stali teplotné prepady.

Klíma pokračuje vo svojom ničivom ataku. 19. mája živel naplno zasiahol západnú Európu – Belgicko a Holandsko.

Príčiny globálnej zmeny klímy, ku ktorým dochádza cyklicky každých 12 000 rokov.

Prívalové dažde v Indii priniesli veľmi silné záplavy.

Milióny obyvateľov Kene, Etiópie a Somálska zažívajú najsilnejšie sucho za posledných 40 rokov. Situácia sa každým dňom zhoršuje.

Seizmická aktivita na planéte naberá obrátky každý deň. Stále častejšie dochádza k silným zemetraseniam s magnitúdou okolo 6,0 a viac. To, čo bolo prv zriedkavým javom, sa teraz stáva normou, čo mimochodom vedie k zmene geologického výzoru planéty.

Kataklizmy sú na vzostupe. Dejú sa súčasne a všade. Berú naše životy a životy našich blízkych, náš domov a majetok. Ničia životy aj tým, ktorí žijú v zatiaľ ešte priaznivých oblastiach a nečelia prírodným katastrofám tvárou v tvár. Veď všetko na planéte je prepojené. A klimatická kríza vedie ku krízam v ekonomike, finančnom systéme a ďalších oblastiach ľudského života.

Lesné požiare sú živelným, nekontrolovaným rozšírením ohňa na zalesnenom území. Ich najväčším nebezpečenstvom je hlavne rýchlosť šírenia zúriacich plameňov, s ktorými je veľmi ťažké bojovať. Následky všetkých lesných požiarov bývajú katastrofálne, keďže často vedú k úplnému, alebo aspoň čiastočnému zničeniu lesa. A živel stále častejšie preskakuje na obytné štvrte, pripravuje ľudí o strechu a poškodzuje infraštruktúru.

Tornádo je veľmi nebezpečný prírodný jav, schopný nielen spôsobiť značné materiálne škody, ale aj vziať množstvo životov. Rýchlosť rotácie lievika môže dosahovať tisíc kilometrov a energia smršte je porovnateľná s energiou výbušnej vlny menšej atómovej bomby. Dnes tieto ničivé víry pozorujú obyvatelia prakticky na všetkých kontinentoch. Za ich príčinu sa považuje zmena klímy.

Na planéte sa badateľne zvýšila frekvencia prípadov, kedy za veľmi krátke časové obdobie spadne rekordné množstvo zrážok, čo vyvoláva katastrofické záplavy a zosuvy. V dôsledku toho sa nepripravení ľudia ocitajú v epicentre živlov, ktoré ohrozujú ich životy, zdravie i majetok.

Neľútostné uragány zúria v rôznych častiach planéty. Víchrice strhávajú pokrytia domov a pripravujú ľudí o strechu nad hlavou. Vyvracajú z koreňov mohutné stromy prevracajú veľké nákladiaky. A hlavne – kántria ľudské životy.

V prvej dekáde februára boli v rôznych oblastiach Zeme objavené rozsiahle vznikajúce ohniská, ktoré sa neskôr vyvinuli do veľkých požiarov. Lesné požiare sú živlom, s ktorým je veľmi ťažké bojovať. Počas ich likvidácie sa vynakladajú materiálne zdroje, ale hlavne ľudské.

Za anomálne sa považuje počasie, pri ktorom sa zreteľne narúša sezónny cyklus. V posledných rokoch vidíme, aké je počasie nepredvídateľné – palmy  v snehu, pomaranče v ľadovej kôrke, kvety v púšti, ľadovec nezvyklej veľkosti a mnohé iné.

Od samého začiatku februára zapríčiňujú prívalové dažde záplavy, zosuvy i bahnotoky. Množstvo spadnutých zrážok prekonáva všetky rekordy. Živly ničia všetko, čo im stojí v ceste, nešetria ani starých, ani mladých.