5 najnebezpečnejších Sopiek Talianska! Zopakuje sa osud Pompejí?

Štatistika na celom svete pribúdajúcich katakliziem preukázateľne nasvedčuje o vstupe planéty do obdobia globálnych klimatických zmien. Dnes sa v „červenej“ zóne klimatického nebezpečenstva nachádza Apeninský polostrov. Životy ľudí, žijúcich na území Talianska, sú v ohrození.

V tomto vydaní sa osvetľujú informácie s cieľom varovať obyvateľov Talianska pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Dúfame, že to poskytne možnosť podniknúť včasné aktivity na odvrátenie ľudských obetí a minimalizáciu následkov blížiacej sa katastrofy.

26. novembra 2014 bola na uzavretom zasadaní oddelenia strategického plánovania a bezpečnosti MSH „ALLATRA“ prečítaná správa „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“.

Citát zo správy : „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“.

„Globálna zmena klímy na Zemi – to je v základe derivácia astronomických procesov a ich cyklickosti. Sú to procesy, na ktoré dnes ľudstvo nie je schopné vplývať, preto sa nemôžu podceňovať ich následky, možné riziká a ťažkosti pre ľudí v spojení s nastávajúcimi udalosťami na Zemi. Na tieto udalosti sa treba pripravovať.“

Prvými v rade nastávajúcich globálnych katakliziem budú regióny so zvýšenou seizmickou a sopečnou aktivitou. Jedným z takýchto regiónov je Apeninský polostrov. V tejto oblasti dochádza k dotyku a napätiu medzi Eurázijskou a Africkou tektonickou platňou. Na styku týchto platní sa nachádzajú sopky Etna, Vezuv, Stromboli, Flegrejské polia, Albanské vrchy a iné. Aktivita týchto sopiek za celú históriu uniesla ohromné množstvo ľudských životov, zapríčinila masu deštrukcie a môže sa to zopakovať v ktorejkoľvek chvíli. Aké budú následky blížiacej sa katastrofy a čo možno podniknúť pre ich minimalizáciu?

______________________

Úryvok z relácie „PRICHÁDZA TO. IT IS COMING“ na kanáli ALLATRA TV

Igor Michajlovič: No... sláva Bohu, áno, teraz nás mnohí počujú, ale tí mnohí, ktorí počujú – to je v skutočnosti zrnko piesku medzi takmer 8 miliardami ľudí. Či nie je tak? Igor Michajlovič Danilov Začnú nás počúvať vážnejšie, keď zavŕzga „čižma“, mám na mysli Taliansko, to, k čomu tam dôjde, a my to teraz ozvučujeme. Potom sa ľudia začnú zamýšľať.

______________________

Pozrime sa, čo sa už dialo v histórii katakliziem talianskeho polostrova do začiatku striedania cyklickosti astronomických procesov na planéte.

ETNA

Sopka Etna je najvyššou aktívnou sopkou na území Európy, explodovala viac ako 200 krát, raz za 150 rokov ničiac nejaké osídlenie:

rok 44 pred n.l. – veľká erupcia, následne boli pozorované nízke úrody v celom stredomorskom regióne až po Egypt
rok 122 n.l. – Etna takmer zotrela zo zemského povrchu mesto Catania
rok 1169 n.l. – silná erupcia a zemetrasenie, približne 15 000 obetí.
rok 1669 - erupcia zmenila obrys brehu na nepoznanie; zámok, stojaci na samom brehu mora sa po erupcii ocitol vo vzdialenosti asi 2 km od vody; láva vtedy pokryla mestské múry Catanie a spálila obydlia asi 30 000 ľudí
roky 1991-1993 – jedna z najsilnejších erupcií, počas ktorej bolo v roku 1992 silne poškodené mesto Zafferana Etnea.

Etna je aktívny stratovulkán na styku Africkej a Eurázijskej litosférickej platne na ostrove Sicília. Dnes je Etna najvyššou a najaktívnejšou sopkou Európy so snehovou čiapkou na vrchole. Jej výška je približne 3 300 m, nemôže byť uvedená presne, keďže sa neustále mení v dôsledku erupcií vrcholového kráteru. Plocha základne sopky Etna je 1 250 km2. Priemerne raz za tri mesiace sopka vyvrhuje lávu – niekedy cez vrcholový kráter, častejšie cez bočné sopúchy na sopečných svahoch. Na svahoch Etny je okolo 400 kráterov. Vďaka čerstvým usadeninám popola a vychladnutej láve sú pôdy vôkol Etny mimoriadne úrodné. Preto je krajina pri úpätí a na svahoch sopky husto osídlená.

V spotrebiteľskej spoločnosti ľudia stratili pud sebazáchovy a nebojac sa o svoj vlastný život a nepozerajúc na očividné nebezpečenstvo, usádzajú sa na svahoch sopiek.

VEZUV

Vezuv – aktívna sopka na juhu Talianska, približne 15 km od Neapola. Patrí do horského systému Apenín, jej výška je 1 281 m.

Vezuv je jednou z troch aktívnych sopiek Talianska. Sopka Etna sa nachádza na Sicílii a Stromboli na Liparských ostrovoch. V historických prameňoch existujú informácie o viac ako 80-tich významných erupciách. Najznámejšia z nich sa odohrala 24. augusta roku 79 n.l., kedy bolo následkom tejto kataklizmy zahubených 8 000 obyvateľov starorímskych miest Pompeje, Herculaneum, Oplontis a osady Stabiae. Vezuv zdvihol gigantický rozžeravený oblak zo skál, popola a dymu do výšky 33 km, pričom uvoľnil tepelnú energiu mnohokrát presahujúcu tú, ktorá sa uvoľnila pri explózii atómovej bomby nad Hirošimou. Po roku 79 Vezuv poldruha tisícročia predstieral, že je spiaci. Prebudil sa len 16. decembra 1631. Počas tejto erupcie zahynulo podľa rôznych údajov od 4 000 do 18 000 ľudí – okolité mestá a dediny boli veľmi preľudnené. V druhej polovici 18. storočia sa sopka Vezuv rozbesnila „naplno“ – erupcie nasledovali doslova jedna za druhou: v roku 1767, 1779, 1794. Neskôr sa prebúdzala s periodicitou 40-50 rokov: v r. 1822, 1872, 1906 a 1944.

Jej kráter pozostáva z troch vstavaných kužeľov. Najstarší, Monte Soma, je oblúkovitý val na severnom a východnom svahu. Druhý kužeľ sa nachádza vnútri Monte Somy a tretí sa tu objaví, tu mizne v hĺbke kráteru po silných erupciách. Ostatne, kvôli tomu, že pôdy na svahoch sopky boli vždy úrodné, ľudia sa v jej okolí usádzali aj po najhroznejších kataklizmách. Dnes je priamo pod úpätím Vezuvu neveľké pobrežné mestečko Torre Annunziata, v ktorom žije približne 43 000 ľudí. Vezuv je sopkou explozívneho typu, je to jediná aktívna sopka kontinentálnej Európy. Pokladá sa za jednu z najnebezpečnejších sopiek sveta z dôvodu osídlenia asi 3 miliónov ľudí, žijúcich v blízkosti a tiež kvôli jej tendencii k silným erupciám. Je to najhustejšie osídlená sopečná oblasť na svete.

STROMBOLI

Sopka Stromboli. Erupcia v roku 1930 viedla k smrti niekoľkých ľudí a zdemolovaniu časti domov sopečnými bombami. Intervaly medzi silnými erupciami kolísali od niekoľkých rokov do desiatok rokov.

V dôsledku erupcie na konci decembra 2002 bol ostrov na niekoľko mesiacov uzavretý pre nerezidentov a obyvatelia boli evakuovaní. Obrovský úlomok, ktorý sa oddelil od Sciara del Fuoco zapríčinil minimálne dva zosuvy a niekoľko vĺn cunami. Najväčšia z nich dosahovala výšku 10 m a vážne poškodila pobrežnú dedinu. Stromboli je jedným z najznámejších ostrovov súostrovia Lipari. Nachádza sa na ňom rovnomenná aktívna sopka, ktorá nepretržite soptí počas posledných 2 000 rokov. K malým explóziám dochádza každých 10-15 minút a k poslednej silnej erupcii došlo v roku 2009. Stromboli je neveľký ostrov, iba 13 km2. Na jeho vrchole sú 3 krátery, z ktorých sa neustále dymí a periodicky sa silnými krátkymi erupciami chrlí láva.

Na juhu Talianska došlo 28. augusta 2019 pri pobreží Sicílie k erupcii sopky Stromboli. Predchádzala tomu silná erupcia sopky 3. júla, vtedy kvôli pohrome zahynul jeden Talian a ešte jeden človek bol zranený. Okolie zasypalo pieskom, popolom a iným sopečným materiálom. To všetko vyvolalo požiar.

ALBANSKÉ VRCHY

Sopka Albanské vrchy. Albanské vrchy sú starým sopečným komplexom, nachádzajúcim sa 20 km juhovýchodne od Ríma a 24 km severne od Anzia. Jeho súčasťou sú sopka Laziale a 2 neveľké kaldery, v ktorých sa nachádzajú jazerá Albano a Nemi.

Výskum vulkanológa Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie v Ríme Fabrizia Marru a jeho kolegov ukázal, že sopka Albanské vrchy (Colli Albani) vôbec nie je vyhasnutá. Jednoducho exploduje raz za 31 000 rokov. Podľa výpočtov vedcov poslednýkrát explodovala pred 36 000 rokmi, takže sopka už dozrela k novej erupcii. Predtým si vedci mysleli, že Albanské vrchy sú spiacou sopkou, keďže v histórii ani raz neboli zaznamenané jej erupcie. Avšak v posledných rokoch sa okolo sopky začal objavovať dym, zaznamenávajú sa podzemné otrasy a zväčšuje sa výška okolitých kopcov.

Podľa výskumu, zverejneného v žurnále Geophysical Research Letters môže sopka vybuchnúť v najbližších tisícich rokoch. Výskum ukázal, že v minulosti láva a popol boli chrlené a stekali po svahoch sopky obrovskou rýchlosťou. Pozostatky minulých erupcií napovedajú, že pri vhodných podmienkach sa sopka stane rovnako ničivou ako Vezuv, ktorý zničil Pompeje.

FLEGREJSKÉ POLIA

Kaldera Campi Flegrei – jeden z najaktívnejších supervulkánov na svete, sa nachádza v južnom Taliansku, 15 km severne od Neapola s jeho 1,5 miliónom obyvateľov, oproti Vezuvu. Neapol je jedným z vulkanicky najnebezpečnejších miest na Zemi. Kaldera stále zostáva nepredvídateľným miestom, prinášajúcim hrozbu nielen Taliansku, ale aj celej Európe. V roku 2012 vedci zvýšili stupeň nebezpečenstva sopky so „zeleného“ na „žltý“ z dôvodu postupného zvyšovania aktivity pozorovaných úkazov.

V roku 2015 boli na jej teritóriu počuť akési burácavé zvuky, čo bolo najskôr vyvolané pohybom čerstvej magmy pod Neapolom. Podľa výpočtov vedcov sa magmatický rezervoár s plochou 400 km² nachádza v hĺbke iba približne 3 km pod povrchom kaldery, v dôsledku čoho zemská kôra doslova pláva na rozžeravených horninách. Dynamika v oblasti Flegrejských polí pozorovaných deformácií povrchu, zemetrasení, teploty a zloženia hydrotermálnych vôd zodpovedá vypočítaným trendom v ich modeli odplynenia magmy a sú už dosť blízke kritickému bodu, ktorý môže viesť k erupcii. Vedec-geofyzik Ivan Jurievič Kulakov hovorí, že práve voda je najdôležitejšou príčinou explozívnych erupcií. Napríklad také katastrofy planetárnej mierky, ako erupcia supervulkánu Toba na Sumatre pred 70 000 rokmi, sú podmienené práve prítokom a nahromadením anomálneho množstva vody, ktorá hrá úlohu časovanej bomby.

A pomerne nedávno z tej istej príčiny došlo k erupcii sopky Monte Nuovo v roku 1538 v kaldere Campi Flegrei. V decembri 2016 bolo oznámené, že Campi Flegrei javí príznaky prebúdzania. Podľa nových výskumov vykonaných talianskymi a francúzskymi odborníkmi sa tlak vnútri gigantu blíži k svojmu kritickému bodu, čo môže v budúcnosti viesť k erupcii. Výsledky výskumu boli zverejnené 20. decembra 2016 vo vedeckom časopise Nature Communication. Giovanni Chiodini, vedecký pracovník Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie v Bologni hovorí: „ Nemôžeme presne povedať, kedy sopka začne chrliť, avšak predstavuje veľké nebezpečenstvo pre 500 000 ľudí, ktorí žijú vnútri a blízko kaldery“.

Približne pred 12 000 rokmi došlo v Campi Flegrei k poslednej silnej erupcii, ktorá vytvorila menšiu kalderu vnútri hlavnej. Ako sa hovorí v správe „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“: „Globálna zmena klímy na Zemi – to je v základe derivácia astronomických procesov a ich cyklickosti. Táto cyklickosť je neodvratná. Geologické dejiny našej planéty svedčia, že Zem už neraz prežívala podobné fázy globálnej zmeny klímy“. A táto cyklickosť prebieha každých 12 000 rokov – to hovorí o tom, že k erupcii môže dôjsť v ktorejkoľvek chvíli.

Relácia: "Klíma. Budúcnosť je teraz"

Relácia: "Prichádza to. It is coming"

Elektronická pošta: [email protected]