KATAKLIZMY sa zväčšujú: Tajfúny, Záplavy, Sneženie, Ľadovec. GUATEMALA: erupcia sopky FUEGO

Dnes sa obyvatelia všetkých kútov Zeme stávajú očitými svedkami globálnej zmeny klímy. V poslednom období príroda stanovila nemálo nových rekordov, nanesúc ľuďom vážne škody:

• najmohutnejšie lesné požiare v Kalifornii;
• neobyčajne vysoké vlny na Kanárskych ostrovoch;
• silný ľadovec v Argentíne;
• rekordné sneženie v New Yorku;
• zemetrasenia, oddeľujúce tektonické platne;
• z tváre zeme zmiznuté ostrovy.

Všetky tieto udalosti – to nie je historická minulosť stará tisíc rokov! To je to, čo sa deje na našich očiach v prítomnosti. Planéta opäť mení svoj vzhľad.

Austrália. V 16. vydaní Mimoriadnych správ na ALLATRA TV sa hovorilo o rekordnom suchu v Austrálii. Mesiac september bol priznaný za najsuchší mesiac za posledných 119 rokov.

Avšak 5. novembra sa situácia na juhovýchode Austrálie prudko zmenila – v štáte Victoria spadli silné dažde. 6. novembra sa severozápadné oblasti štátu Nový Južný Wales ocitli v moci silnej piesočnej búrky. Rýchlosť vetra počas búrky dosahovala 137 km/h.

A 7. novembra v štáte Nový Južný Wales spadol neobyčajne silný ľadovec, rozmer krúp dosahoval takmer 9 cm. 8. novembra došlo v Západnej Austrálii k zemetraseniu s magnitúdou 5,2.

Záplavy na celom svete naďalej patria medzi najrozsiahlejšie a najmasovejšie nešťastia.

India. 16. novembra ničivý cyklón „Gaja“ so silnými lejakmi a vetrami, ktoré miestami dosahovali 90 km/h, zasiahol šesť oblastí v indickom štáte Tamilnádu. K 18. novembru je v 351 táboroch rozmiestnených vyše 177 000 ľudí.

Vietnam. 18. novembra tropická búrka „Toraji“ priniesla najsilnejšie lejaky, záplavy a zosuvy do vietnamského kúpeľného mesta Nha Trang. Celkovo v oblasti množstvo zrážok dosiahlo 100 mm a v niektorých oblastiach – 126 mm.

V Peru od 12. novembra silné dažde spôsobili povodne, bahenné prúdy a zosuvy v troch oblastiach štátu: San Martín, Huánuco a Cusco.

V minulom vydaní sme hovorili o ničivej povodni v Jordánsku a pokračujúcich lejakoch v saudskej Arábii.

V poslednom čase záplavy stále častejšie prichádzajú do krajín, s pomerne suchou klímou.

Kuvajt. Jedna z dvoch silných búrok, ktoré sa prehnali Blízkym Východom, vyvolala záplavy aj v Kuvajte. Za tento čas spadlo v hlavnom meste štátu viac ako 95 mm zrážok.

Najintenzívnejšie dažde boli sústredené v stredovýchodnej časti Saudskej Arábie, na juhu Iraku a na juhozápade Iránu.

Argentína. 9. novembra sa na Argentínu oborila silná búrka, sprevádzaná lejakmi a silným krupobitím. Od 9. do 10. novembra v hlavnom meste Buenos Aires a priľahlých regiónoch spadlo viac ako 125 mm zrážok. V niektorých oblastiach spadlo vyše 250 mm zrážok, čo spôsobilo povodne.

V ten istý deň v Brazílii, v štáte Rio de Janeiro došlo k zosuvu pôdy.

Záplavy v Thajsku – interview s očitým svedkom. O dôležitosti vzájomnej pomoci ľudí.

USA. Kým požiare pokračujú v pustošení Kalifornie, stávajú sa známe stále nové príklady prejavenia ľudskosti, svojpomoci a záchrany životov vďaka obyčajným ľuďom.

V tom čase, keď Kalifornia prežíva ničivé požiare, v New Yorku zaznamenávajú rekordné sneženie. Len za jeden deň, 18. novembra, dosiahla snežná pokrývka v New Yorku výšku 16,2 cm. Také tu nebolo 136 rokov. Sneženie bolo oveľa silnejšie, ako predpovedali všetky meteorologické služby.

V Saint Louis (štát Missouri) spadlo asi 20 cm zrážok. V štáte New Jersey bola kvôli metelici paralyzovaná doprava na diaľniciach.

V Guatemale 19. novembra opäť začala eruptovať sopka Fuego, ktorá v júni 2018 priniesla do krajiny rozsiahlu katastrofu.

O jej poslednej smrtonosnej erupcii v júni tohto roka sme informovali v špeciálnom vydaní Mimoriadnych správ „Katastrofa. Nečakané erupcie sopiek: Guatemala a Havaj“.

19. novembra bol v oblasti vyhlásený červený stupeň nebezpečenstva. Pripravujú sa dočasné útočiská pre ľudí, ktorí boli nútení presídliť sa. 20. novembra sa sopka upokojila.

Mexiko. Príznaky zvýšenej aktivity od 19. novembra prejavuje tiež sopka Popocatépetl v Mexiku. Neodporúča sa približovať sa k sopke, zvlášť ku kráteru.

USA, štát Aljaška. 21. novembra Benjaminova sopka na Aljaške vyvrhla stĺp popola do výšky asi 5 km. V ten istý deň došlo na Aljaške k zemetraseniu s magnitúdou 5,7.

Viac informácií – v unikátnej relácii „Prichádza to. It is coming“

https://allatra.tv/cs/video/it-is-coming-sk

Film ATLANTÍDA. ELITA V HĽADANÍ NESMRTEĽNOSTI

https://allatra.tv/cs/video/atlantida-elita-v-hledani-nesmrtelnosti

Správa ALLATRA VEDA „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“

https://geocenter.info/cs/pages/climatology-report-online

Email: [email protected]

______________________

Marina, reportér ALLATRA TV, USA: Dobrý deň! Vysielame „Mimoriadne správy“ na ALLATRA TV.

Dnes sa obyvatelia všetkých kútov Zeme stávajú očitými svedkami globálnej zmeny klímy. V poslednom období príroda stanovila nemálo nových rekordov, nanesúc ľuďom vážne škody:

• najmohutnejšie lesné požiare v Kalifornii;
• silný ľadovec v Argentíne;  
• rekordné sneženie v New Yorku;
• zemetrasenia, oddeľujúce tektonické platne.

Všetky tieto udalosti – to nie je historická minulosť stará tisíc rokov. To je to, čo sa deje na našich očiach.

V prvom týždni mesiaca pretrpela Austrália viacero nešťastí,  vymeniac rekordy sucha za neobyčajne výdatné zrážky a tiež za zemetrasenia, ktoré sú pre tento štát netypické. Podrobne o tom porozpráva reportér ALLATRA TV.

Austrália. Mimoriadne klimatické správy

Anastasia, reportér ALLATRA TV, Austrália: Zdravím vás! Je tu reportér ALLATRA TV z Austrálie. V 16. vydaní „Mimoriadnych správ“ sa hovorilo o rekordnom suchu v Austrálii. A mesiac september bol priznaný za najsuchší mesiac za posledných 119 rokov.

Avšak 5. novembra sa situácia na juhovýchode Austrálie prudko zmenila. V štáte Victoria spadli silné dažde. Napríklad v Melbourne polovica mesačného priemeru zrážok spadla za 3 hodiny. Toľko nespadlo za predchádzajúce dva mesiace spolu.

6. novembra 2018 sa severozápadné oblasti štátu Nový Južný Wales ocitli v moci silnej piesočnej búrky. Sídla White Cliffs, Tibooburra, Packsaddle a Wilcannia pocítili živel najsilnejšie. Rýchlosť vetra v čase búrky dosahovala 137 km/h.

A 7. novembra v sídlach Kundabung a Rollands Plains v štáte Nový Južný Wales spadol neobyčajne veľký ľadovec. Rozmery krúp dosahovali takmer 9 cm.

Mark Wilgar z Austrálskeho meteorologického úradu opísal ľadovec ako extraordinárny a poznamenal, že je to životu nebezpečné.

8. novembra v Západnej Austrálii došlo k zemetraseniu s magnitúdou 5,2. Epicentrum podzemných otrasov sa nachádzalo vo vzdialenosti 63 km od mesta Kojonup a 279 km od mesta Perth. Obyvatelia hlavného mesta štátu Západná Austrália pocítili podzemné otrasy. Toto zemetrasenie sa stalo v tejto oblasti druhým pomerne silným otrasom za posledné dva mesiace.

A 16. septembra došlo k zemetraseniu s magnitúdou 5,6 tiež asi 60 km na juhozápad od Kojonupu a výrazne bolo pociťované v Perthe a veľkej časti juhozápadu austrálskeho štátu.

Výnimočnosť týchto zemetrasení je v tom, že (obvykle) prebiehajú na styku tektonických platní, ale kontinent Austrália sa nachádza v jej strede, preto všetky zemetrasenia prebiehajú v oceáne, ďaleko od kontinentu a ledva dosahujú do Austrálie. Dochádza k nevýznamným otrasom, ale zaznamenávajú ich iba prístroje.

______________________

Marina, reportér ALLATRA TV, USA: Záplavy na celom svete naďalej patria medzi najrozsiahlejšie a najmasovejšie nešťastia. Množstvá zrážok, presahujúce priemery, narúšajú obvyklý rytmus života mnohých krajín a prinášajú značné škody obyvateľstvu.

Nadežda, reportér ALLATRA TV, Južná Kórea: Dobrý deň, je tu reportér ALLATRA TV, Južná Kórea.

16. novembra ničivý cyklón „Gaja“ so silnými lejakmi a vetrami, ktoré miestami dosahovali 90 km/h, zasiahol 6 oblastí v indickom štáte Tamilnádu. K 18. novembru na následky besnenia živlu zahynulo viac ako 30 ľudí. Informácie o zahynuvších sa obnovujú každý deň. Väčšina ľudí zahynula kvôli povodniam, zboreniu domov a na následky zásahu elektrického prúdu. K 18. novembru je v 351 táboroch rozmiestnených vyše 177 000 ľudí. Vetrom je zničených množstvo domov, vyvrátené sú desaťtisíce stromov a poškodené sú tisícky elektrických stĺpov. Meteorológovia varovali, že cyklón  sa presunie na juh štátu Kérala. „Gaja“ je druhým veľkým cyklónom, ktorý postihol východné pobrežie Indie za posledné týždne.

A 18. novembra tropická búrka „Toraji“ priniesla silné lejaky, záplavy a zosuvy do vietnamského kúpeľného mesta Nha Trang (provincia Khanh Hoa). Tieto udalosti boli pre ľudí úplne nečakané. Z toho dôvodu sú mŕtvi a nezvestní medzi miestnymi obyvateľmi i turistami. Pod vodou zostali desiatky automobilov, mnohí obyvatelia sa evakuovali plávaním.

Peru, Kuvajt. Mimoriadne klimatické správy

Eddy Paredes, reportér ALLATRA TV, Peru: Zdravím vás! Je tu reportér ALLATRA TV z Peru. V predchádzajúcich vydaniach sme často informovali o záplavách, ktoré náhle zaliali krajiny.

Napríklad, v Peru od 12. novembra silné dažde spôsobili povodne a bahenné prúdy so zosuvmi v troch oblastiach štátu: San Martín, Huánuco a Cusco. Celkovo bolo evakuovaných okolo 300 ľudí. Sú zničené a poškodené domy. Spôsobené sú škody poľnohospodárskych pozemkoch na ploche 50 ha. V rade oblastí je vyhlásený oranžový stupeň varovania.

V minulom vydaní sme hovorili o ničivých záplavách v Jordánsku a pretrvávajúcich lejakoch v Saudskej Arábii. V poslednej dobe záplavy stále častejšie prichádzajú do krajín s pomerne suchou klímou. Jedna z dvoch silných búrok, ktoré sa prehnali Blízkym Východom, spôsobila silné záplavy aj v Kuvajte. Viac ako 95 mm zrážok vtedy spadlo v hlavnom meste krajiny. Pre porovnanie – za posledné roky sa tu priemerne ušlo asi 117 mm zrážok. Obvykle za celý november priemerne spadne 18,8 mm.

Silné dažde zaplavili ulice a poškodili niektoré budovy. Záplavy sa takisto dotkli časti Saudskej Arábie a Iránu. Najintenzívnejšie dažde boli sústredené v stredovýchodnej časti Saudskej Arábie, na juhu Iraku a na juhozápade Iránu.

Argentína, Brazília. Mimoriadne klimatické správy

Júlia, reportér ALLATRA TV, Ekvádor: Vitajte! Je tu reportér ALLATRA TV z Ekvádoru.

V posledných rokoch sa stále častejšie objavujú správy o neobyčajne veľkom ľadovci v rôznych krajinách. 9. novembra sa na Argentínu osopila silná búrka, sprevádzaná výdatnými dažďami a silným krupobitím.

Za 9. a 10. november na hlavné mesto Buenos Aires a priľahlé oblasti spadlo viac ako 125 mm zrážok. V niektorých oblastiach spadlo viac ako 250 mm zrážok, čo zapríčinilo silné záplavy. A v meste Tilisarao spadol veľký ľadovec s rozmermi slepačieho vajca. Nečas trval len 10 minút, beztak tá doba stačila na to, aby boli poškodené autá a domy.

A mestom Chacabuco v provincii Buenos Aires sa prehnalo tornádo. V ten istý deň v Brazílii došlo v municipalite Niterói v štáte Rio de Janeiro k zosuvu pôdy. Zahynuli ľudia a boli zničené domy. Na mieste nešťastia pracujú záchranári, ktorí rozoberajú závaly. Podľa predbežných údajov sa príčinou zosuvu stali silné dažde.

Marina, reportér ALLATRA TV, USA: Informácie z prvých úst. Čo si myslia o klíme samotní očití svedkovia, ako sa vyrovnávajú so živlom a aké robia závery? Sledujte v interview s očitým svedkom náhlej povodne v Thajsku.

Záplavy v Thajsku a príklady vzájomnej pomoci

Skype interview s očitým svedkom

Layon: Volám sa Layon. Som z Thajska, žijem v malom mestečku Chumphon.

— Podelíte sa prosím o informácie, čo sa u vás deje?

Layon: Pravdaže. Minulý týždeň moju dedinu zasiahla nečakaná povodeň. Ľudia v mojej dedine nestihli poriadne premiestniť svoje veci a preto boli postihnutí povodňou. Niektoré domy sú silno zaplavené, všetko je vo vode. Ale teraz je všetko normálne, hladina vody sa znížila. Môj dom sa nachádza na vyvýšenine. Obyvatelia našej dediny sa presúvajú na vyššie položené územia. Ale minulý týždeň zaplavilo aj mňa. Také nikdy nebolo. Možno je to teraz aj kvôli výstavbe budov, novej cesty, kvôli kanalizačnému systému. Len voda sa môže stať takým veľkým problémom, spôsobiť škodu tak mnohým ľuďom. Prvýkrát som na vlastné oči videla takú katastrofu.

— Pozorovali ste predtým alebo teraz klimatické zmeny?

Layon: Myslím, že áno, klíma sa mení, súhlasím s tým. Obvykle som v októbri-novembri nosila sveter či plášť, ale teraz je tak horúco! Tak veľa zmien je v počasí, každý deň je iný. Príroda víťazí a my ju nevieme plne predpovedať. V každom prípade, informácie sú dôležité a dôležitá je vzájomná pomoc, veď ľudia na celom svete narážajú na tento problém.

— A čo poviete o ľuďoch? Pomáhajú si navzájom?

Layon: Áno, pomáhajú si navzájom. Niektorí ľudia sú nútení začať nový život, my ich musíme neustále podporovať.

— Čo myslíte, čo v takých situáciách, v čase katastrof či v bežnom živote, zjednocuje ľudí?

Layon: Myslím, že keď žijeme všetci spolu, všetci sme rôzni, ale máme spoločné princípy. Musíme si navzájom pomáhať, nehľadiac na povodne. Možno ľudia nemajú peniaze, či niečo iné, majú problémy. Musíme pomáhať v každom prípade, pretože sme ľudia, žijúci v tomto svete, máme jeden svet, jeden život.

— Veľká vďaka za to, že ste sa podelili o skúsenosti a informácie, nech sa vám darí.

Layon: Rada som pomohla.

— Ďakujem Layon.

______________________

Marina, reportér ALLATRA TV, USA: Naozaj, ako povedala Layon: „Tak veľa zmien je v počasí, každý deň je iný. Príroda víťazí a my ju nevieme plne predpovedať. Musíme si navzájom pomáhať, nehľadiac na povodne, pretože sme ľudia, žijúci v tomto svete, máme jeden svet, jeden život“. A tieto slová potvrdzujú svojimi činmi očití svedkovia ničivých požiarov v Kalifornii.

Narine, reportér ALLATRA TV, USA: Zdravím vás! Je tu reportér ALLATRA TV z Kalifornie.

Kým požiare pokračujú v pustošení Kalifornie, stávajú sa známe stále nové príklady prejavenia ľudskosti, vzájomnej pomoci a záchrany životov vďaka obyčajným ľuďom. V severných oblastiach štátu skupina ľudí preplávala vodnú nádrž, aby sa dostali na vzdialený ostrov, zachraňujúc sa pred ohňom. Ošetrovateľ v zničenom meste Paradise prešiel na svojom pick-upe cez oheň, aby zachránil pacientov z nemocnice. Dobrovoľníci poskytli strechu chorým a starým ľuďom, postihnutým požiarom. 93 ročného obyvateľa Paradise, ktorému sa podarilo opustiť mesto na aute, vzal k sebe domov pár a ponúkli mu zostať u nich, koľko bude chcieť. Zoznámili sa na rozdávaní hamburgerov presídlencom. Asi tucet ľudí sa zachránilo pred požiarom, skočiac do vodnej nádrže a keď doplávali ku vzdialenému ostrovčeku, zobrali ich susedia na člne.

USA. Séria klimatických katastrof

Evelina, reportér ALLATRA TV, USA: Zdravím váš, je tu reportér ALLATRA TV z New Yorku.

V čase, kedy Kalifornia zažíva ničivé požiare, východné pobrežie USA zaznamenáva rekordné sneženie. Len za jeden deň 18. novembra dosiahla snežná pokrývka v New Yorku výšku 16 cm. Také tu nebolo 136 rokov. Sneženie bolo oveľa silnejšie, ako predpovedali všetky meteorologické služby. Zlé počasie skomplikovalo pohyb verejnej dopravy. Kvôli zložitým podmienkam počasia bolo v celom štáte zrušených 1 800 letov.

V Saint Louis v štáte Missouri spadlo približne 20 cm zrážok. V štáte New Jersey bol metelicou paralyzovaný pohyb na diaľniciach. Množstvo domov zostalo bez elektriny.

Ako očitý svedok, žijúci v New Yorku, môžem povedať, že za posledné 2-3 roky nikdy nebol v strede novembra sneh. 13. novembra došlo k silnému sneženiu s dažďom. Bolo to nezvykle skoro.

Marina, reportér ALLATRA TV, USA: V Guatemale opäť začala soptiť sopka Fuego, ktorá v júni tohto roku priniesla do krajiny rozsiahlu pohromu.

Guatemala. Mimoriadne klimatické správy

Milena, reportér ALLATRA TV, USA: Pozdravujem vás! Je tu reportérka Milena, ALLATRA TV, z mesta Atlanta, Georgia.

19. novembra začala opäť soptiť jedna z najaktívnejších sopiek v Strednej Amerike – sopka Fuego v Guatemale. O jej poslednej smrtonosnej erupcii v júni tohto roku sme informovali v špeciálnom vydaní „Mimoriadnych správ“ – „Katastrofa. Náhle erupcie sopiek: Guatemala a Havaj“.

19. novembra bol v oblasti vyhlásený najvyšší – červený stupeň nebezpečenstva. Pripravujú sa dočasné útočiská pre utečencov od živlu. Vulkanológovia oznámili, že výbuchy vo výške 3,7 km otriasli domy neustálymi zvukmi, podobajúcimi sa na hluk vlaku. Rozžeravený materiál dosahoval výšku 1 km nad kráterom a prúdy žeravej horniny a popola sa roztiahli 2,5 km nadol po jednom úbočí sopky. Oblak popola bol unášaný na východ smerom do Guatemaly. Najväčšie nebezpečenstvo od sopky predstavujú laháry – prúdy bahna na jej úbočiach, zložené zo zmesi vody, sopečného popola a hornín, ktoré môžu pochovať celé mestá. Vyhlásená bola masová evakuácia v Guatemale – tisícky ľudí rýchlo opúšťajú svoje domovy kvôli erupcii.

Národná komisia pre živelné pohromy oznámila, že 19. novembra ráno bolo z blízko ležiacich oblastí evakuovaných okolo 4 000 ľudí. Celkovo bolo erupciou postihnutých asi 76 000 obyvateľov. Erupcia trvala 32 hodín a 20. novembra sa sopka upokojila.

Marina, reportér ALLATRA TV, USA: Planéta opäť mení svoj vzhľad. V minulých vydaniach sme hovorili o miznúcich ostrovoch. Prečo sa to deje a koľko takých strát je zaznamenaných na celej planéte v poslednej dobe? Prečo tento proces pokračuje a naberá otáčky?

Taťjana, reportér ALLATRA TV, RF: Vitajte! Je tu reportér ALLATRA TV, Taťjana.

Podľa výpočtov odborníkov sa priemerná hladina svetového oceánu dvíha o 3 mm za rok. No to je priemerná hladina, ale v jednotlivých miestach, ako je napríklad západná časť Tichého oceánu, tieto procesy prebiehajú rýchlejšie. Z dôvodu kombinácie veterných faktorov a osobitostí podvodných prúdov dochádza v tejto oblasti k stúpaniu vody o 12 mm za rok. Posledné výskumy amerických klimatológov ukázali že zvyšovanie hladiny svetového oceánu na Zemi sa pomaly zrýchľuje. Podľa údajov, získaných pomocou družicových meraní za posledných 25 rokov, sa rýchlosť nárastu morskej hladiny každý rok zvyšuje priemerne o 0,084 mm/rok. A výsledky tohto zvyšovania pozorujeme už dnes.

V predchádzajúcich vydaniach „Mimoriadnych správ“ sa hovorilo, že v septembri 2018 výskumníci objavili zmiznutie neveľkého ostrova Esanbe Hanakita Kojima pri japonských brehoch. A v októbri na Havaji po hurikáne „Walaka“ bez stôp zmizol pod vodou ostrov East.

Poplašné signály postupujú aj zo Šalamúnových ostrovov, ktoré už stratili časť svojho územia. Je to pomerne veľké súostrovie, skladajúce sa z takmer 1 000 ostrovov, nachádzajúce sa v juhozápadnej časti Tichého oceánu v oblasti Melanézie. V roku 2016 austrálski geografovia zaregistrovali zmiznutie 5-tich ostrovov  tohto archipelágu. A v roku 2017 bola objavená strata ešte niekoľkých ostrovov v Mikronézii, ktorá sa takisto nachádza v juhozápadnej časti Tichého oceánu. Rad ostrovov s nevýraznými výškovými kótami výrazne stratil z výmery. Z dôvodu zvýšenia hladiny oceán pohlcuje súš a to, čo zostalo, je vystavené intenzívnej vodnej erózii. Krehké sedimentačné horniny sa rozrušujú a unášajú sa do oceánu. Čiže proces miznutia súše ide naraz vo dvoch smeroch. Tieto ostrovy neboli až také malé. Na ostrove Nalapenlod sa podľa slov miestnych obyvateľov v roku 1850 odohrala vojenská bitka medzi kmeňmi aborigénov. Pred 160-timi rokmi sa tam bolo kde rozvinúť, ale dnes tento ostrov zmizol.

Rovnako zmizli ostrovy vo Východosibírskom mori a mori Laptevovcov. Rýchlosť pobrežnej erózie ľadového komplexu na mysoch teraz dosahuje 20-30 m za leto. Vo výsledku miznú ostrovy, napríklad Semjonovskij, Vasiľjevskij. V pamäti našich dedov boli ešte ostrovmi, ale teraz sú to už „lavice“ (plytčiny). Za posledných 1-2 tisíc rokov bolo asi 40 km súše „zjedených“ pobrežnou eróziou.  

Príklad týchto ostrovov nám ukazuje, že zvýšenie hladiny svetového oceánu – to nie je mračná udalosť, očakávajúca nasledujúce generácie pozemšťanov, ale už prebieha. A dôsledky týchto zmien sú celkom zreteľné.

Počas svojho výskumu v Arktíde vedci TPU (pozn. Tomskej polytechnickej univerzity) s kolegami taktiež odhalili značnú degradáciu zmrznutej zeme pod vodou. Kedysi spoľahlivá ľadová zátka, brániaca výstupu obrovských zásob plynných hydrátov, sa dnes prederavila. Silné výrony metánu a dnových sedimentov cez tieto poruchy podvodnej zamrznutej zeme dosahujú atmosféru. Vedci sa pokúšajú určiť, aké množstvo metánu je pochované na obrovských plochách sibírskeho arktického šelfu. Aký diel tejto gigantickej zásoby sa môže dostať do hrúbky atmosféry? A aký vplyv môže mať toto prečerpanie metánu na klimatický systém v najbližšej budúcnosti?

Odlesňovanie Amazonky

Interview s očitým svedkom, Brazília

Sandro: Volám sa Sandro.

– A odkiaľ ste?

Sandro: Som z Brazílie. Myslím, že to všetko je kvôli suchám, na ktoré sme dnes narazili z dôvodu emisií oxidu uhličitého. Myslím, že práve z tejto príčiny je na celej planéte teplejšie ako zvyčajne. A my ešte aj vyrubujeme lesy Amazónie, ktoré majú pohlcovať oxid uhličitý a ochladzovať našu planétu. Ale nakoľko stále viac vyrábame a zároveň rúbeme lesy – rovnováha sa nedarí. Niet rovnováhy. Myslím, že je to veľký problém. A zdá sa mi, že možno k otepľovaniu dochádza nielen kvôli redukcii lesov, ale aj kvôli Slnku, veď sme narazili na iné časy. A obidva tieto faktory zvláštnym spôsobom vplývajú na celú Amazóniu. Teraz sa amazonské lesy stávajú stále ľahšie zápalnými. Veľmi ľahko začnú horieť, pretože sucha pribudlo. A myslím si, že je to jeden z hlavných problémov Amazónie. 

Áno, najmä keď dochádza ku všetkým týmto katastrofám, keď to všetci ľudia cítia, viete, napríklad: „Sme na jednej lodi. Bože, čo je to?“ Keď je vo vašej oblasti silné zemetrasenie, všetci sa budú snažiť pomáhať jeden druhému. Teda, keď sa ocitáme v podobných nešťastiach – ukazujeme svoju skutočnú podstatu. Pretože spravidla chceme pomáhať ľuďom, chceme, aby boli živí a vy to môžete vidieť.

______________________

Mexiko. Séria klimatických katastrof

Vladimír, reportér ALLATRA TV, RF: S reportážou z Mexika je tu Vladimír Alexejev špeciálne pre kanál ALLATRA TV.

Zemetrasenie v roku 2017 rozorvalo tektonickú platňu v Mexiku na dve časti. Mexiko je zvyknuté na seizmickú aktivitu a zažíva za rok viac ako 4 000 zemetrasení, ale tentokrát bolo zemetrasenie zvláštne.

Ide o to, že v roku 2017 došlo v Mexiku k veľmi neobyčajnému zemetraseniu s magnitúdou vyše 8,5 stupňa, zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Zvláštnosť tohto zemetrasenia spočívala v tom, že sa odohralo mimo hranice dvoch tektonických platní, čo predtým vedci nepozorovali. Najčastejšie k zemetraseniam dochádza na hranici tektonických platní, ale v septembri 2017 v mestečku s názvom Tehuantepec došlo k zemetraseniu práve mimo hranice, čo prekvapilo vedcov, lebo prv to nebolo pozorované. „NATIONAL GEOSCIENCE“ vysvetlil, že sa tektonická platňa „Kokos“ začala z nejakých podivných dôvodov ponárať do zeme. V dôsledku pohybu a ponárania platne vznikla trhlina s dĺžkou asi 196 km, šírkou 96 km a hĺbkou okolo 30 km. Táto trhlina rozdelila platňu na dve časti. Vedci často pozorujú malé trhliny na platni, pozorujú trhliny na mieste styku dvoch tektonických platní, ale podobné zemetrasenie, ktoré sa odohralo nie na hranici dvoch platní, ale rozdelilo platňu priamo naprieč, vedci pozorujú prvýkrát.

Táto zmena v Mexiku, ale aj iné udalosti, ku ktorým dochádza na planéte, ukazujú, že ľudstvo sa vážne ocitlo pred problémami globálnej zmeny klímy. Na planéte dochádza k tomu, čo vedci zaznamenávajú prvýkrát a aj k tomu, čo nemôžu vysvetliť. V tomto svetle je teraz najvyšší čas na to, aby sa ľudstvo zamyslelo nad zjednotením pred nastávajúcimi udalosťami, ako sa o tom píše v správe medzinárodnej skupiny vedcov ALLATRA SCIENCE.

Marina, reportér ALLATRA TV, USA: Na našich očiach už teraz svet mení svoje kontúry. Nemožno ignorovať to, čo sa deje, pretože sme už očitými svedkami prírodných katastrof. Ale podstata všetkých týchto procesov je oveľa hlbšie. Nakoľko sme pripravení konať a podporovať jeden druhého v zložitých situáciách? Veď len spoločne možno vytvoriť stratégiu spolupráce a spoločným úsilím sa vyrovnať s akýmikoľvek ťažkosťami.