Trhliny v zemi! Čo sa deje s planétou? Klimatické zmeny. 104 vydanie

Číst knihu AllatRa online

V tomto vydaní programu „Klimatická kontrola. Klimatické zmeny“ preskúmame príčiny vzniku trhlín v zemi, otvoríme tému tektonickej aktivity Východoafrickej priekopovej prepadliny.

Posledné klimatické udalosti na Zemi:

  • Erupcia sopky Iwoyama na ostrove Kjúšú (Japonsko)
  • Erupcia sopky Kirishima (Japonsko)
  • Zoslabnutie Severoatlantického prúdu
  • Trhliny v zemskej kôre vznikli v Keni a v Peru

Interview s autorom prednášok o populárnej geológii Alexandrom Viktorovičom Spiridonovom (starší vedecký spolupracovník, Geologická fakulta MGU).

Unikátna relácia «Hľa, prichádza. It is coming.»

O klimatických udalostiach vo svete a riešení klimatických problémov sa môžete dočítať v správe vedcov ALLATRA VEDA O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov

 

________________

 

Vitajte! Je tu „Klimatická kontrola“. A dnes porozprávame o trhlinách v zemi, vznikajúcich po celej planéte. Príčiny ich vzniku okomentuje starší vedecký spolupracovník Katedry dynamickej geológie MGU (Moskovskej štátnej univerzity). A taktiež rozvinieme tému tektonickej aktivity Východoafrickej priekopovej prepadliny.

Teraz o posledných klimatických udalostiach na Zemi.

19. apríla sa na ostrove Kjúšú začali erupcie sopky Iwoyama, ktorá bola predtým 250 rokov spiaca. Podľa mienky odborníkov, základné nebezpečenstvo nepredstavuje samotná erupcia sopky Iwoyama, ale pravdepodobnosť aktivácie supervulkánu, ležiaceho pod kalderou Kikai. Veď v prípade jeho erupcie sa následky môžu stať katastrofou pre celú planétu. Okrem toho sa začala erupcia sopky Kirishima. Predchádzalo jej okolo 40 zemetrasení. Obom erupciám je pridelený tretí stupeň nebezpečenstva z piatich. Kalderu Kikai objavili nedávno a teraz ju aktívne skúmajú. Reportáž o supervulkáne Kikai si môžete pozrieť v 7. diele „Mimoriadnych správ“.

V závere výskumu prúdov severného Atlantiku vedci z Postupimského inštitútu pre výskum  klimatických zmien zistili, že Severoatlantický prúd od polovice 20. storočia zoslabol o 15%. Tok vody sa zmenšil o 3 milióny m3/s. Veci si myslia, že je to čiastočne vyvolané zrýchleným topením ľadovcov v Grónsku, ale zistiť všetky príčiny takého intenzívneho spomalenia sa nechystajú. V rovnakom čase skupina výskumníkov z univerzity v Readingu (Veľká Británia) prišla k trochu iným výsledkom. Oni si myslia, že prúd sa spomalil za uplynulých 150 rokov. Teraz je najslabší za posledných niekoľko tisíc rokov a podľa prognóz bude iba slabnúť. Vo výskume sa zdôrazňuje, že je to prirodzený proces, ktorý nie je nijako zviazaný s činnosťou človeka.

Severoatlantický prúd – to je pokračovanie Golfského prúdu, ktorý prenáša teplé vody z Karibského mora k pobrežiu Írska a Európy. Jeho účinok vlastne vedie k tomu, že na tých istých zemepisných šírkach je priemerná teplota v Európe o 10-15°С vyššia, ako v USA a Kanade

19. marca 2018 sa v Keni, neďaleko hlavného mesta krajiny Nairobi, objavila v zemskej kôre trhlina s dĺžkou niekoľko kilometrov. Jej hĺbka na niektorých miestach dosahuje 15m a šírka až 20m.

Geologický zlom, alebo puklina – to je narušenie celistvosti hornín. Inými slovami je to rozdelenie jedného masívu na dva bloky. Ak došlo len k rozštiepeniu horniny bez vzájomného posunutia blokov, potom sa takýto útvar nazýva trhlina. Ak sa bloky navzájom posunuli, tak ide o zlom.

Veľké zlomy v zemskej kôre vznikajú na styku tektonických platní pri ich pohybe, čo vedie k zemetraseniam. Zlomy často neprebiehajú v jednej rovine, ale vytvárajú zóny nespojitých deformácií. Zlomy môžu byť buď staré (mŕtve), zanechávajúce stopy geologickej histórie o nejakej katastrofickej udalosti, alebo živé (aktívne), vyvolávajúce pohyb teraz a schopné vyvolávať ho aj v najbližšej budúcnosti.

Najjasnejším príkladom je zlom San Andreas. Pretože hranice platní nie sú ideálne rovné, možno na ich povrchu vidieť výstupky a priehlbiny, podobajúce sa na zuby ozubeného kolesa. Pri pohybe sa Tichooceánska a Severoamerická litosferická platňa zachytávajú jedna o druhú zubami, kvôli čomu narastá napätie. Keď napätie dosiahne kritický bod, dochádza k odtrhnutiu, ktoré môže byť sprevádzané silnými zemetraseniami a prudkým posunom zemského povrchu.

O príčinách vzniku zlomov a zemetrasení sa s nami ochotne súhlasil podeliť Alexander Viktorovič Spiridonov, starší vedecký spolupracovník katedry dynamickej geológie geologickej fakulty MGU, profesor a autor vedecko-populárnych prednášok o geológii.

Alexander Viktorovič: Celá zemská kôra sa vždy nachádza v napätom stave. Jeden m3 akejkoľvek horniny váži približne 2,5 t. Čiže ak my jednoducho vykopeme jamu v objeme 1 m3 a položíme tam snímač, tak naň bude tlačiť už 2,5 t. A pri 10 m3? A pri 100? A pri 1 km? Ak sa zahĺbime, nevychádzajúc pritom za hranice zemskej kôry, na 20 km, už sami chápete, aký tlak je tam. To je bez zohľadnenia akýchkoľvek iných faktorov – rotačných síl Zeme, pretože odstredivé a dostredivé zrýchlenie nikto nezrušil (žijeme na rotujúcej guli), sily tektonické, ktorými platne na seba vzájomne vplývajú. Čo spôsobuje deformácie? Spôsobuje ich napätie, ten istý napätý stav.

— Potom je tu druhá otázka, prečo to, ak všade rovnako veľmi silne tlačí, niekde praská a niekde nepraská?

Alexander Viktorovič: Práve táto otázka je hádam jednou zo základných otázok tektoniky – kde, prečo a ako bude táto deformácia vznikať. Systém s veľmi mnohými faktormi. Matematicky nedokážeme vypočítať vplyv každého faktora, vždy nejaké údaje priemerujeme. Zoberte hocijakú žulu, obkladačku. Uvidíte tam červené zrná živca a čierne zrná sľudy a vedľa sivé zrná kremeňa. V jednom kubickom metre máte týchto zŕn 1,5 milióna. Každé má svoje medze pevnosti, svoje medze pružnosti, každé sa deformuje po svojom. Pokúste sa aspoň jeden kubík vypočítať pri pôsobení zaťaženia. Čiže my sme tak, či onak prinútení priemerovať.

Ako prebieha samotné zemetrasenie? K samotnému zemetraseniu dochádza buď v momente vytvorenia trhliny, alebo momente pohnutia po už existujúcej trhline vnútri zemskej kôry. Čiže je nutné zreteľne oddeľovať, že existujú tieto poruchy s posunom, či geologické zlomy a existujú takzvané poruchy bez posunutia, obyčajné trhliny. Ak sa zamyslíme, tak trhliny v horninách existujú vždy. Vznikajú ešte napríklad v procese spevnenia ílovitých usadenín – vytláča sa voda, stráca sa objem, vzniká trhlina. Takto žeravá magmatická tavenina, aj keď nedosiahne zemský povrch a vychladne v hlbinách, v momente chladnutia začne zmenšovať objem. A ak k tomu pridáme ešte nejaké stresové napätie, tak po týchto trhlinách vznikajú rovnaké pohnutia. Tie potom prechádzajú do tých zlomov, o ktorých hovoríme. Ak by sme sa pozreli celkovo, tak dokonca pod našimi nohami, áno, bude mnoho trhlín.

— Aká je potom postačujúca amplitúda, aby sa posunuli tieto bloky, aby došlo k zemetraseniu?

Alexander Viktorovič: Jevgenij Alexandrovič Rogožin, zástupca riaditeľa Inštitútu fyziky Zeme, skúmal svojho času ohnisko Radčenského zemetrasenia v r. 1977 v Gruzínsku. A zistilo sa, že priamo v momente zemetrasenia dosiahol posun blokov zemskej kôry 1 meter. Keď po roku prišiel sem, na to isté miesto, zistil, že amplitúda posunu dosiahla 3 metre. Tento časový úsek bol bez akejkoľvek seizmickej aktivity. Jednoducho sa to dostalo do rovnovážneho stavu. T.j. priamo v momente zemetrasenia bol posun veľmi malý. Iba štvormetrový posun dna Indického oceánu v roku 2004 počas zemetrasenia vytvoril tsunami, ktoré vtedy, v r. 2004, zmylo polovicu pobrežia Indonézie. Presne rovnako posledné známe tsunami, ktoré bolo v r. 2011 vo Fukušime, spôsobené zemetrasením v regióne Tóhoku. Magnitúda bola značná – 8,6. Priamy posun v zóne poruchy tiež nedosiahol viac ako 3 m v samotnom ohnisku.

Geologické procesy prakticky nezávisia od nášho vzťahu k nim. My v princípe nijako nemôžme ovplyvniť geologické procesy, hlbinné, tektonické procesy. Jediné, čo nám ako ľudstvu zostáva – zostáva nám minimalizovať svoje straty od týchto procesov. Ale to len spoločne, len všetci spolu. Nech by sa akokoľvek snažili spraviť dojem vlády akýchkoľvek krajín, jedných, druhých, tretích, to sa  nerozhoduje ani na úrovni jednotlivého štátu. Musí to byť skutočne celosvetová tendencia.

Trhliny v horninách môžu byť rôznych rozmerov – od niekoľkých mm do niekoľkých km. Trhliny vznikajú v dôsledku zemetrasení, zosuvov a tiež pri zrúteniach zeminy do prázdnych banských diel, do dier vápencových dutín. Hoci vznik trhlín na zemskom povrchu je jav pomerne rozšírený, ich následky môžu byť pre ľudí katastrofické. Rozsah tohto prírodného javu možno pochopiť na udalosti, ktorá sa odohrala v meste Gramalote v Kolumbii, v provincii Norte de Santander. Mesto bolo v krátkom čase úplne zničené. Ľudia boli varovaní a evakuovaní. V takých mimoriadnych okolnostiach chtiac-nechtiac prichádzaš k pochopeniu dôležitosti zjednotenia v družbe a spolupráci. Je pre nás dôležité byť ľuďmi.

 

_______________

 

Fragment z videa "Hľa, prichádza. It is coming."

Igor Michajlovič Danilov: Ľudstvo, ktoré by sa dokázalo zjednotiť, zjednotiť sa v láske a úcte ako jedna rodina, aká by mala byť v skutočnosti, celé toto ľudstvo by mohlo vzdorovať všetkému, hocičomu. Je zrejmé, že v každom prípade je už neskoro otočiť históriu a niečo robiť. Nech by sme to akokoľvek chceli, nedokážeme sa k tomu dostať, prešvihli sme ten čas, na to, aby všetko prešlo hladko a nebola by deštrukcia a neboli by katastrofy – budú, to už je neodvratné. Otázka spočíva v tom, ako prekonáme toto časové obdobie.

 

_______________

 

Vrátime sa k téme trhlín v zemskej kôre. Trojkilometrová trhlina o šírke 100 m vznikla v roku 2011 na juhu Peru v okrese Huacullani v provincii Chucuito, neďaleko jazera Titicaca. Trhlina vznikla náhle, akoby zem praskla.

V roku 2012 v provincii Chumbivilcas v peruánskom departmente Cuzco obrátili miestni obyvatelia pozornosť na divné premeny zeme, v ktorej začali vznikať početné trhliny. V tom istom departmente 2. marca 2018 došlo k silnému zosuvu. Po tomto sa trhliny v zemi začali rozširovať veľkou rýchlosťou. Vzniklo 53 veľkých trhlín. To sú len niektoré, najrozsiahlejšie trhliny, ktoré boli zaznamenané miestnymi obyvateľmi. Udalostí, ktoré nezaregistrovalo ľudské oko, je oveľa viac. Veď štatistika, týkajúca sa zlomov, sa nevedie.

Tak čo sa stalo v Keni? Vedci informujú, že trhlina sa sformovala skôr, ale bola vyplnená sopečným prachom. A silné dažde zmyli pracha obnažili trhlinu. To viedlo k zavaleniu cesty a vyľakalo miestnych obyvateľov, žijúcich v bezprostrednej blízkosti pri zlome. Vznik trhliny v údolí spájajú s pohybom tektonických platní, ktoré sa každoročne navzájom vzďaľujú priemerne o 3 cm. Avšak iní experti tvrdia, že v tejto oblasti neboli zaznamenané podzemné otrasy a trhlina vznikla odrazu kvôli častým lejakom. Trhlina sa vytvorila na území Východoafrickej priekopovej prepadliny, ktorá rozdeľuje africkú platňu na dve zložky – núbijskú a somálsku. Aj z kozmu je viditeľný rad riftových údolí, vzdialených navzájom veľkými zlomami.

Rift – to je veľká prepadlina v zemskej kôre, ktorá vzniká v dôsledku jej rozpínania, alebo pozdĺžneho pohybu. Vedie to k stenčeniu a roztrhnutiu kôry. 

Na povrchu kontinentov sa vyskytujú rifty hlavne neaktívne, alebo ukončujúce svoj vývoj. Východoafrický rift je príkladom dnes aktívneho kontinentálneho riftu. Teda tektonické procesy na jeho území pokračujú. Ale treba chápať, že tieto procesy nesú prirodzený charakter a trvajú milióny rokov. Za posledných 57 rokov štatistika zemetrasení na území Východoafrického riftu s magnitúdou väčšou ako 4,5 ukazuje, že tektonické procesy v ňom prebiehajú a podobné trhliny tam budú vznikať aj v budúcnosti.

Hlavný kenský odborník, geológ David Adede oznámil: „Hoci rift dlhú dobu zostával tektonicky neaktívny, v zemskej kôre môže dochádzať k malým pohybom, vedúcim k vzniku zón na povrchu s veľkým počtom trhlín. Pritom výdatné dažde zhoršujú situáciu a zapríčiňujú vznik iných trhlín“.

Podrobnejšie o klimatickej situácii vo svete a o spôsoboch zjednotenia ľudí v tak neľahkej dobe sledujte na stránke geocenter.info

 

Dobrovoľníci Medzinárodného spoločenského hnutia „ALLATRA“ vytvárajú nielen vydania „Klimatickej kontroly“, ale aj množstvo iných projektov.

Teraz sa realizuje rozsiahly vedecký výskum – vedecko-experimentálny projekt „PYRAMÍDA“.

Medzinárodné spoločenské hnutie „ALLATRA“ a dobrovoľníci „ALLATRA TV“ pozývajú všetkých záujemcov zúčastniť sa experimentu „PYRAMÍDA“, ktorý sa bude konať 28. apríla 2018 o 17:00 podľa Greenwichu (v SR o 19:00). Podstata experimentu spočíva v tom, že všetci záujemci z ktoréhokoľvek kúta sveta môžu prostredníctvom telepatického spojenia prijať informáciu, v tomto prípade znak, ktorý bude vysielaný do éteru operátorom, nachádzajúcim sa vnútri prístroja „PYRAMÍDA“. Bude to jeden z 12 znakov, odoslaných účastníkom vopred. Pre prijatie účasti pošlite list na [email protected]. V liste prosím uveďte svoje meno a priezvisko, miesto bydliska a štát. V odpovedi vám pošleme formulár s dvanástimi znakmi a oznámime podrobné inštrukcie. Podrobnejšie o tomto experimente porozprávame vo videu. Sledujte novinky a čítajte stránku experimentu na stránke ALLATRA TV.

  
Hodnocení: 5 / 5 z 30
Zatím žádné komentáře...


Klimat kontrol na ALLATRA TV