VULKÁN Yellowstone: Posledné Správy! Čo SA DEJE so supervulkánom v USA? Názor VEDCOV!
Yellowstonský národný park – to nie sú len neobyčajné krajinky a bohatá fauna, ale aj pomerne nebezpečné miesto. Veď ide o to, že práve tu sa nachádza prvý z nájdených supervulkánov na Zemi.
Na zemskom povrchu vypadá supervulkán Yellowstone ako obrovská priehlbeň. Vznikla približne pred 640 000 rokmi v dôsledku explózie sopky. Pod ňou je v hĺbke 8 km umiestnená veľká magmatická komora. A ešte nižšie – magmatický rezervoár, 4 krát prekonávajúci komoru. Plocha supervulkánu Yellowstone je okolo 4 000 km2, čo sa rovná dvom výmerám Londýna.
Napájanie sopky sa zabezpečuje veľkým chocholom (diapírom) – žeravým prúdom z plášťa s teplotou 1 600°C, ktorého časť bližšia k povrchu sa taví do magmy a podporuje vznik gejzírov a výrony pár.
Lijun Liu, kandidát fyzikálno-matematických vied, docent, geologický odbor Illinoiskej univerzity (USA): Prečo je Yellowstone taký zaujímavý pre vedeckú komunitu. V skutočnosti je to tesne spojené so sociálnymi efektami. Ale existuje aj vedecká otázka. Dnes veľmi dobre rozumieme procesom formovania sopiek. Existuje niekoľko typov sopiek. Prvý, najrozšírenejší typ – to sú sopky, ktoré vznikajú v oceáne. Tie tvoria najväčší počet sopiek na Zemi. Ale nevplývajú významne na náš život, keďže sa nachádzajú pod vodou.
A na súši existujú dva základné typy sopiek. Prvý – to sú sopky subdukčnej zóny. Vznikajú, keď dochádza k subdukcii, alebo ponoreniu oceánskej platne pod kontinentálnu. V dôsledku tohto procesu voda mizne z povrchu okraja ponárajúcej sa platne a nakoniec to vedie k jej roztaveniu. A v takýchto prípadoch sa sopky zvyčajne nachádzajú v línii alebo reťazi paralelnej so subdukčnou zónou.
Ale druhý prípad, druhý typ sopiek, je nazývaný sopky horúcich škvŕn. Tieto sopky obyčajne vznikajú ďalej od ponárajúcich sa platní či hraníc platní, hlavne vnútri pevnej tektonickej platne. Napríklad vnútri kontinentálnej platne či vnútri oceánskej platne. Podľa mňa je krásnym príkladom Havaj.
Vráťme sa teda k Yellowstonu. Yellowstone je zaujímavý tým, že my v skutočnosti nevieme, k akému typu má patriť. Pretože na jednej strane sa sopky Yellowstonu nachádzajú na tzv. horúcich škvrnách. Teda to znamená, že výbušné sopky Yellowstonu imitujú model narastajúcej progresie, vlastný vnútroplatňovým sopkám na horúcich škvrnách. Na druhej strane sopky Yellowstonu, ako som práve povedal, sú explozívne a preto sú typickými predstaviteľmi subdukčných sopiek. Okrem toho dráha horúcich škvŕn nie je jediná. Jedna dráha smeruje podľa zmeny nárastu na východ a jedna ide na západ. Tá, čo smeruje na východ, sa nazýva „Yellowstone hotspot track“ a dráha idúca na západ sa nazýva „Hotspot Newberry“.
Keď preskúmame sopku horúcej škvrny, vytvorenú plášťovým chocholom, tak zvyčajne pozorujeme jednu dráhu horúcich škvŕn. Ale tu sú dve. A pohybujú sa v opačných smeroch.
Z pohľadu geológie je to teda veľmi zaujímavá otázka: čo je tým hlavným mechanizmom, ktorý sformoval tak veľmi komplikovaný systém sopiek v západnej časti USA? A je to ešte stále otvorená otázka.
Stále viac ľudí sa venuje výskumom v tomto smere a v priebehu ich práce vzniká ešte viac otázok. Ako som už hovoril, existuje mnoho konkurujúcich si hypotéz o vzniku či pôvode sopečného systému Yellowstonu. Podľa mojej mienky predpokladáme, že Yellowstonský sopečný systém, alebo tzv. Yellowstonská sopečná provincia, bola v prvom rade sformovaná procesmi, spojenými so subdukciou oceánskej platne popri západnom pobreží. A to preto, lebo subdukcia popri západnom pobreží USA trvá už viac ako sto miliónov rokov bez prerušenia. Inými slovami, môžete si predstaviť, že celé západné územie Štátov je ako cintorín ponárajúcich sa platní. Nahromadili sa tu zvyšky množstva bývalých oceánskych platní. A výsledok toho musí byť, ako chápete, plne viditeľný na povrchu. A my si myslíme, že Yellowstone je jedným z nich. Predpokladáme, že sopečný systém Yellowstonu je v podstate výsledkom procesov prebiehajúcich v subdukčnej zóne, pretože sa to potvrdzuje niektorými vlastnosťami. Predovšetkým charakteristické črty a vlastnosti Yellowstonských sopiek nie sú také jednoduché, ako Havajských. Existuje niekoľko dráh horúcich škvŕn. Sopky sú veľmi explozívne.
______________________
Od 80-tych rokov minulého storočia začali vedci registrovať v oblasti kaldery podzemné otrasy s magnitúdou do 3,0. K silnejšiemu zemetraseniu s magnitúdou 4,1 došlo 16. marca 1992. Od roku 2013 ich počet prudko stúpol a hypocentrum sa začalo nachádzať stále bližšie k zemskému povrchu.
Hypocentrum – ohnisko zemetrasenia v hĺbke zemskej kôry, kde došlo k jej posunom a odkiaľ vychádzajú podzemné otrasy. Väčšina hypocentier sa nachádza v hĺbke do 50 km a len ojedinelé dosahujú 700 km.
Kulminačný bod pripadol na júl-august roku 2017. Ak od roku 1985 do roku 2015 bolo podľa oficiálnych údajov University of Utah registrovaných každoročne 1 500-2 000 zemetrasení, tak len za júl 2017 – 1 171, za august – 1 029, a za február 2018 – 596. Zaujímavý je ten fakt, že hypocentrum všetkých týchto zemetrasení ležal v relatívne malej hĺbke – od 12 do 1,7 km. To môže svedčiť o vystúpení magmy bližšie k povrchu zeme.
______________________
Brittany Brand, kandidátka fyzikálno-matematických vied, docentka, odbor vied o Zemi, Štátna univerzita v Boise (USA): Ak sa pozrieme na také sopky ako je Yellowstone, u neho napríklad dochádza k supererupcii, megaerupcii priemerne raz za 500 000 rokov. Posledná supererupcia bola pred 650 000 rokmi. Predtým pred 1,2 milión rokmi. Predtým 2,1 milión rokmi. Takže je dôležité vykonávať monitorovanie sopiek vo veci zemetrasení dlho pred vznikom erupcií, aby sme vedeli, čo je nenormálne, netypické pre konkrétnu sopku a najmä, prečo sopky vyvolávajú zemetrasenia. Pretože ak je magma v hĺbke a začne sa pohybovať nahor, na povrch, čo robí? Snaží sa prejsť cez pukliny, hľadá cesty, aby vyšla na povrch. Niektoré z týchto puklín sú nedostatočne otvorené a preto sa tieto pukliny pretlačujú magmou. Vznikajú také slabé zemetrasenia, ktoré nemôžeme spozorovať, ale seizmografy môžu. Teda keď vidíme, že počet, frekvencia a rozsah zemetrasenia sa zvyšujú, môže to znamenať pohyb magmy k povrchu. A keď si preráža cestu na povrch, akoby rozbíjala horninu kvôli uľahčeniu svojho pohybu.
______________________
V 6. a 13. vydaní „Mimoriadnych správ“ sa hovorilo o aktivizácii procesov, prebiehajúcich v kaldere Yellowstone – o raste seizmickej aktivity i 2 krát rýchlejšom ohrievaní magmy od zvyčajného, čo viedlo k častejšiemu chrleniu gejzírov v oblasti kaldery. Konkrétne najväčší gejzír na svete Steamboat (Parník) prekonáva vlastné rekordy – od 15. marca 2018 do 4. januára 2019 došlo k 33 erupciám, čo prevyšuje počet erupcií za predchádzajúcich 35 rokov.
V priebehu novembra 2018 prejavoval gejzír aktivitu pravidelne každý týždeň (5., 15., 21. i 28. novembra). Približne rovnaká pravidelnosť sa zachováva aj teraz, pritom je badateľný nárast trvania erupcií. Predtým erupcie trvali maximálne 37 minút. 17. septembra 2018 erupcia trvala 1 hodinu a 15 minút. Taktiež od 15. do 18. septembra 2018 došlo k 5-tim erupciám gejzíru Ear Spring (Ucho), ktorý spal od roku 1957. V septembri 2018 bolo zaregistrované zvýšenie hydrotermálnej aktivity, objavených bolo niekoľko nových gejzírov.
HYDROTERMÁLNE PROCESY – geologická aktivita (hydrotermálna aktivita), vyvolaná pôsobením veľmi horúcich podzemných vôd pri teplotách 300-500°C.
O čom môže svedčiť taká zvýšená aktivita gejzírov v oblasti Yellowstonu?
______________________
Brittany Brand, kandidátka fyzikálno-matematických vied, docentka, odbor vied o Zemi, Štátna univerzita v Boise (USA): Priame nebezpečenstvo pre Yellowstone predstavujú freatické explózie, ktoré sú v skutočnosti len explóziami pary. Ak sa prejdeme okolo Yellowstonu, môžeme uvidieť vodné gejzíry, bahenné gejzíry, termálne pramene a mnohé podobné. V skutočnosti je tam zem veľmi-veľmi horúca, pretože tam naspodku existuje masívny magmatický krb. Po preskúmaní geofyzikálnych, seizmických vĺn sme zistili, že je tam pod zemou aktívny magmatický krb. Samotná zem je v oblasti Yellowstonu približne 30 krát horúcejšia ako kdekoľvek inde v USA pri ľubovoľnom mieste výstupu tepla na povrch. A tak je všetka dažďová voda, aj voda z roztopeného snehu, aj jazero v tejto oblasti – všetko je horúce.
______________________
Skupina vedcov Inštitútu geofyziky S.I. Subbotina Národnej akadémie vied Ukrajiny z Kyjeva vykonali výskum s použitím frekvenčno-rezonančnej technológie spracovania družicových snímok na území Yellowstonského parku v USA. Pre výskum aktivizácie sopečnej aktivity v čase boli spracované družicové snímky z Landsat-8 za 13. september 2013, 12. február a 10. október 2017.
Podstatné stúpanie roztavených hornín bolo zistené skenovaním v centrálnych častiach. Analýza dát v časovom intervale od 2013 do 2017 ukázala, že najaktívnejším je pásmo, nachádzajúce sa v oblasti činných gejzírov. Pre toto pásmo je zostavený diagram rýchlosti stúpania magmy. Vedci informujú o možnej erupcii supervulkánu Yellowstone v najbližších desaťročiach.
______________________
Kým predtým boli pozorované zmeny úrovne pôdy o niekoľko cm za desiatky rokov, tak už od roku 2004 sa proces niekoľkonásobne zrýchlil. V priebehu roku 2014 seizmické stanice zaregistrovali zdvihnutie povrchu zeme, pokrývajúcej sopúch sopky, o 3,5 cm.
Na mape, predstavenej geofyzikom, pracovníkom Geologickej služby USA Charlesom W. Wicksom mladším, je ukázaná deformácia povrchu zeme v oblasti kaldery v období od roku 2015 do roku 2017. samotná mapa sa zostavovala s použitím rádiolokačných zobrazení povrchu Zeme, získaných z orbitálnych družíc. Za toto obdobie sa zem v oblasti bazénu gejzírov Norris zdvihla o 7,5 cm, kým v rovnakom čase vnútri kaldery Yellowstone došlo k sadaniu zeme. V januári 2018 bol znovu zaregistrovaný zdvih pôdy v oblasti bazénu gejzírov Norris.
Sledovanie deformácií pôdy v okolí sopiek je dôležité pre pochopenie toho, čo sa deje pod nimi. Významné zmeny povrchu zeme v čase, ako vydutie, sadanie alebo praskanie, môžu slúžiť ako varovanie zmene správania sopky, čo môže ukazovať na jej možnú erupciu.
______________________
Ak obrovský Yellowstonský supervulkán začne činnosť, tak môže byť vyvrhnutých viac ako 2 500 km3 sopečných látok, ktoré dosiahnu nielen atmosféru, ale aj stratosféru Zeme. Takým spôsobom bude v prípade explózie už v prvých minútach zničené všetko v rádiuse 1 200 km a prúdy rozžeraveného plynu a popola sa budú šíriť rýchlosťou blízkou rýchlosti zvuku, ničiac všetko na svojej ceste. Teritóriá USA a Kanady sa úplne pokryjú popolom. V priebehu niekoľkých dní sopečné emisie blokujúce slnečné svetlo pokryjú územie planéty a prinesú so sebou vážne komplikácie pre obyvateľov Zeme.
______________________
Úryvok z relácie „Slúženie“ na kanáli ALLATRA TV
Igor Michajlovič: Všetko je to podmienené – opäť je to nestabilita jadra, ktorá vedie k týmto zmenám, mám na mysli podmienené zemetraseniami. Teraz opäť narastá aktivita sopiek. No zatiaľ je slabučká, ale skoro to bude ešte horšie. Zvyšuje to opäť koncentráciu CO2 a zosilňuje... Jedno, zachytávajúc sa za druhé, zosilňuje tretie. A ukazuje sa, že erupcia sopky vyprodukuje také emisie, že ľudstvu na to treba mnoho rokov vypúšťať.
Teja Davitaja: A topenie ľadovcov, ktoré tiež vedie k zvyšovaniu CO2.
Igor Michajlovič: No prirodzene, toto všetko vedie k otepľovaniu. Zároveň to zrýchľuje tie procesy, ktoré už aj tak prebiehajú samy osebe.
______________________
Vedci Medzinárodného spoločenského hnutia „ALLATRA“ zistili, že nebezpečenstvo spočíva tiež v tom, že kaldera Yellowstone je synchronizovaná s veľkou sopečnou kalderou Aira, nachádzajúcou sa na protiľahlej strane Tichého Oceánu, na území Japonska.
To znamená, že aktivita jedného supervulkánu vlečie za sebou aktivitu druhého, čiže dochádza k svojráznemu zdvojovaniu. Tieto dva supervulkány sú spojené ako spojité nádoby. V správe „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“ sa o tomto hovorí:
„Bolo spozorované, že procesy, ktoré prebiehajú v ich hlbinách, sú určitým spôsobom medzi sebou vzájomne spojené a dosť často vzájomne podmienené. Zistilo sa, že dokonca aj po aktivácii adaptívnych mechanizmov v kaldere Aira, zostávali emisie neutrín a napätie septónového poľa, zaznamenané ako v oblasti kaldery Aira (Japonsko), tak i v Yellowstonskej kaldere (USA), prakticky identické. Na grafe vidno krivku, ukazujúcu ich trvalý rast – a to nehľadiac na adaptívnymi mechanizmami umelo zdržiavanú seizmickú aktivitu v kaldere Aira. Všetky tieto i mnohé iné fakty svedčia o akumulácii energie v hlbinách Zeme, ktorá je počas svojho uvoľnenia schopná vyvolať ničivú celoplanetárnu katastrofu. Podľa výpočtov našich odborníkov k tomu dôjde v najbližších desaťročiach. Ak súčasne explodujú dva supervulkány (kaldera Aira a Yellowstonská kaldera), rozmiestnené v rôznych častiach sveta, tak to hrozí úplnou likvidáciou ľudstva...“
„...V procese štúdia nového smeru geoinžinierstva sa podarilo odhaliť nesúlad medzi údajmi, ktoré sú verejne predstavené svetovej verejnosti a realitou dnešného dňa... Tento problém sa však týka aj moderných tektonických máp. Konkrétne, Severoamerická litosferická platňa nie je taká celistvá, ako ju prezentovali skôr. Posledné údaje ukazujú, že na kontinentálnej kôre tejto platne dochádza k intenzívnemu formovaniu štiepenia, prechádzajúceho do zlomu po hranici, ktorá prakticky delí územie terajšieho štátu USA na dve polovice. Zohľadňujúc, že napätie v tejto zóne popri línii formovania zlomu narastá každým dňom a v najbližšej dobe podľa všetkých výpočtov...
...Blízkosť polohy Yellowstonskej kaldery (štát Wyoming, USA) k tejto línii a tiež kaldery Long Valley (štát Kalifornia, USA) a kaldery Valles (štát Nové Mexiko, USA), vyvoláva zvláštne obavy.“
Čo by mali vedieť ľudia a čo môžu urobiť už dnes!
Ako sa hovorí v knihe „AllatRa“: „Znalosti sú už človeku dané a len od neho závisí jeho voľba a konanie! A od konania každého – zmeny v celom svetovom spoločenstve! Pre všetkých živých ľudí je to skutočne posledná zostávajúca šanca duchovne spasiť seba a civilizáciu“.
Relácia: "Klíma. Budúcnosť je teraz"
Relácia: "Prichádza to. It is coming"
Relácia: "Od ateistu k svätosti"
Elektronická pošta: [email protected]
