Informačně-analytický portál

Silné zemetrasenia v Albánsku, november 2019

26. listopadu 2019 Zemětřesení 1 1463

V noci na 26. novembra 2019 otriasla Albánskom séria silných podzemných otrasov. V dôsledku toho bolo zranených viac ako 650 ľudí. Žiaľ, sú i mŕtvi.

Poškodených bolo niekoľko tisíc budov. Zvlášť ťažké následky postihli obyvateľov oblasti Draču. Podzemné otrasy pocítili aj ľudia žijúci v Bosne a Hercegovine, Grécku, Taliansku, Severnom Macedónsku, Srbsku, Chorvátsku a Čiernej Hory.

Obyvatelia susedných štátov nemohli zostať nevšímaví k nešťastiu ľudí. Do Albánska pomôcť postihnutým okamžite vycestovali Taliani, Gréci a Rumuni.

Okolo 5-tej hodiny ráno (UTC) boli zaregistrované štyri silné zemetrasenia s magnitúdou 6,3-6,4. Hypocentrá sa nachádzali v hĺbke od 110 do 24 km. O niekoľko hodín boli zaregistrované ešte štyri zemetrasenia. Magnitúda najsilnejšieho dosiahla 6,3, magnitúda zvyšných troch kolísala medzi 5,31-5,8. Silné podzemné otrasy boli sprevádzané aj početnými dotrasmi..

Aj pred dvomi mesiacmi, 22. septembra, otriasli Albánskom silné podzemné otrasy s magnitúdou od 5,1 po 5,6. Vtedy zemetrasenia nazvali najsilnejšími za posledných 30 rokov. Seizmické udalosti z 26. novembra tento smutný rekord prekonali.

Kataklizmy a ľudský život

Život ľudí dnes stále viac závisí od globálnej zmeny klímy na Zemi. Klimatické zmeny nemajú hranice. Zemetrasenia si nevyberajú štáty, dochádza ku nim v rôznych miestach planéty. Ľudia prichádzajú o strechu, potravu a často o to najcennejšie – život.

„Veď každý, nech by dnes žil kdekoľvek a nech by sa akokoľvek isto a stabilne cítil, sa môže zajtra stať obeťou prírodných živlov a nešťastí, klimatickým či iným utečencom. Každý sa môže zajtra, v jedinom okamihu, stať človekom bez práce a existenčných prostriedkov. Len ľudská dobrota je schopná pomôcť ľuďom zjednotiť sa a prežiť tieto roky. Každý sa už dnes môže stať tým, kto chápe a prejavuje túto starostlivosť a duševnú dobrotu vo vzťahu k iným ľuďom. Veď tam, kde žijú dvaja, sa vždy pomestia ešte dvaja, tam kde žijú piati, sa vždy nájde miesto ešte pre piatich. Ak je človek už dnes schopný potlačiť sa vo svojom dome kvôli záchrane „cudzej“ rodiny a ich detí, rozdeliť svoje jedlo, odev, strechu s núdznymi, ak je dnes schopný stať sa príkladom prejavenia vyššej humánnosti a ľudskosti pre mnohých, poraziť svoje zlo, tvoriť a rozmnožovať dobro v celom svete, tak je to záruka toho, že zajtrajšok pre ľudstvo ešte nie je stratený...“ (Zo správy „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“).

Komentáře (1)

Ivan 29.11.19 0:29 #

Zemetrasenie popisované v tomto článku je zatiaľ najtragickejším v roku 2019, čo sa týka počtu obetí (zatiaľ 48). Prečítanie ma priviedlo k tomu, že som sa poobzeral po štatistike zemetrasení za posledných neúplných 20 rokov – od 1.1.2000 do dnešného dňa (28.11.2019). Z rôznych štatistík a zdrojov síce vychádzajú pomerne rôzne „presné“ čísla, ale to až tak nemení podstatu.

Bral som do úvahy zemetrasenia od magnitúdy (M) 5,0 – teda také, ktoré už majú potenciál spôsobovať významné škody na životoch i majetku. Za uplynulých 7272 dní došlo spolu k takmer 35 500 zemetraseniam s M 5,0 a viac, s tým, že zemetrasení s M 5,0-5,99 bolo 32378, s M 6,0-6,99 – 2765, s M 7,0-7,99 – 281, s M 8,0-8,99 – 22 a s M 9,0 a viac – 2.

Tieto zemetrasenia dokopy samozrejme spôsobili veľké škody na majetku, no vyššiu hodnotu majú určite životy, ktoré boli zničené – tu sa údaje zo zdrojov najviac líšili, oficiálne údaje hovoria o cca 811 000 a neoficiálne o 1 024 000 obetiach. Až cca 55% (oficiálne), či dokonca približne 65% (neoficiálne) z nich majú na svedomí len dve „najsmrtonosnejšie“ zemetrasenia.

Najzhubnejším bolo zemetrasenie s najvyššou magnitúdou (M 9,2 v roku 2004, ktoré vlastne nedecimovalo ľudí priamo, ale až sprostredkovane cez následné silné cunami – oficiálne 228 000, neoficiálne 350 000 obetí), ale „tesne“ druhé v poradí zmarených ľudských životov bolo zemetrasenie s magnitúdou „iba“ M = 7,0 (v roku 2010 na Haiti – oficiálne 222 500 obetí, neoficiálne 316 000 obetí; v tom istom roku došlo však aj k 15 zemetraseniam s väčšou magnitúdou a najsilnejšie malo M 8,8!. Za celú tu sledovanú dobu sa toto druhé najskazonosnejšie zemetrasenie asi ani nedostalo do prvej 200-ky najsilnejších!).

Vlastne len trikrát za sledovaných 20 rokov bolo najsilnejšie zemetrasenie v danom roku aj najtragickejším (2004 – M 9,2; 2008 – M 7,9 a 2011 – M 9,1). Najnižšia magnitúda zemetrasenia, ktoré v určitom roku najviac „zabíjalo“, bola 6,1 (dokonca v dvoch rokoch – 2002 (max. M 7,9) a 2014 (max. M 8,2) a v obidvoch prípadoch bola sila tohto „zabijaka č. 1“ v príslušnom roku až niekde okolo 120 -130. miesta v poradí podľa veľkosti magnitúdy!).

Z týchto pár čísiel vyplýva, že samotná sila, vyjadrená magnitúdou, teda ešte neposkytuje dostatočné údaje o „vražednosti“ seizmických udalostí. Tá sa odvíja aj od miesta na povrchu zeme, pod ktorým došlo k zemetraseniu – epicentra (či je v husto obývanej oblasti, alebo mimo, či sú stavby seizmicky odolné, alebo nie, od dostupnosti, polohy a pod.), hĺbky (ohniska) tejto udalosti, od geologickej stavby na danom teritóriu, atď.

No okrem vyššie uvedených je tu ešte jeden faktor, ktorý sa najviac prejavil práve pri spomínanom zemetrasení, ktoré postihlo Haiti – ľudský. Výstižnejšie by však bolo nazývať ho „neľudský“. Dobre to dokumentujú krátke úryvky zo správy vedcov ALLATRA SCIENCE „O problémoch a dôsledkoch globálnej zmeny klímy na Zemi. Efektívne cesty riešenia daných problémov“, ktorá je dostupná aj na tejto stránke:

„Najstrašnejšie je to, že množstvo ľudí nezahynulo na následky samotného živlu, ale v dôsledku boja o kúsok chleba a hlt vody, lúpežných napadnutí a chýbajúcej elementárnej ľudskej pomoci. Haiťania, ktorí prežili zemetrasenie, masovo umierali rovno na uliciach od akútneho nedostatku pitnej vody, potravín, medikamentov a lekárskej pomoci...
... V meste panovalo neľútostné drancovanie. Mŕtvoly spočiatku vŕšili na chodníkoch a krajniciach, ale keď sa ich nahromadilo príliš veľa – telá mŕtvych začali odpratávať buldozérmi...
... Časť obyvateľov prepadávala potravinové sklady, plienili, brali jedlo jeden druhému, mnohí umierali priamo na ulici od hladu a dehydratácie... Obyvatelia Port-au-Prince, ktorí prežili, uvádzali, že nevideli žiadnu reálnu pomoc zo strany vlastného štátu ani iných štátov, nehľadiac na to, že informácia o jej prijatí dobre že nie zo všetkých krajín sveta, bola široko oznamovaná v rádiu...“

Stupňujúce sa katastrofy, zapríčinené zmenou klímy na Zemi, nesú mnohonásobne vyšší potenciál hrozby, ako tu uvádzané prípady (ich sila, množstvo, súbežné pôsobenie viacerých naraz alebo nastupujúcich v krátkych časových intervaloch po sebe, rozsah devastácie, veľkosť postihnutej plochy, počet obetí...).

Ak chceme ako civilizácia prežiť, tak udalosti z Haiti po ničivom zemetrasení, inštinktívny živočíšny prístup k riešeniu vzniknutého problému bez štipky ľudskosti, by nám všetkým mali byť mementom. Aj preto sa vo všetkých materiáloch na tejto stránke naliehavo pripomína jediné možné východisko – zmena smeru vývoja spoločnosti od zdegradovaného a falošného spotrebiteľského, ktorý podporuje konzum, egocentrizmus, uspokojenie pudov, deštrukciu a ľahostajnosť k životu iných – na tvorivý, rozvojový, ktorý je postavený na duchovne-mravných základoch, spočíva vo vzájomnej podpore a spolupráci, ktorý poskytuje všetkým možnosť získania slobody a otvorenia sa pre skutočný ŽIVOT.