Zemetrasenia na Aljaške 1.-10. januára 2019

Na konci roku 2018 a začiatku roku 2019 je na celom svete pozorovaný nárast seizmickej aktivity. K zemetraseniam dochádza aj tam, kde boli predtým pozorované veľmi zriedkavo. Rast magnitúdy prebiehajúcich seizmických udalostí sa zvýšil dokonca aj na styku tektonických platní. Jedným z takých teritórií sa stala Aljaška, najsevernejší, najväčší a najmenej osídlený štát USA.

Len od 1. po 11. január došlo v štáte k 67 veľkým seizmickým udalostiam s magnitúdou od 3,0. Z nich 12 malo magnitúdu od 4,0 a 3 od 5,0. K najsilnejšiemu z nich došlo 5. januára 54 km na juhozápad od sopky Tanaga a malo magnitúdu 5,9..

1. januára došlo k 9 zemetraseniam s maximálnou magnitúdou 4,9.

2. januára došlo k 8 zemetraseniam s najväčšou magnitúdou 4,2.

3. januára došlo k 6 zemetraseniam s maximálnou magnitúdou 4,4.

5. januára došlo k 11 zemetraseniam, z ktorých 3 mali magnitúdu od 5,1.

6. januára došlo k 6 zemetraseniam s magnitúdou od 3,1 do 3,8.

8. januára došlo k 3 zemetraseniam s magnitúdou od 3,3 do 4,6.

9. januára došlo k 9 zemetraseniam, maximálna magnitúda činila 4,5.

10. januára došlo k 6 seizmickým udalostiam, z ktorých dve mali magnitúdu 4,1 a 4,7.

4., 7. a 11. januára došlo úhrnom k 9 zemetraseniam s magnitúdou od 3,1 do 3,9.

Mnoho zemetrasení bolo zaregistrovaných v oblasti sopky Tanaga. Tanaga je stratovulkán, nachádzajúci sa na severe rovnomenného ostrova, ktorý je súčasťou skupiny Aleutských ostrovov. Známe sú jeho mocné erupcie, z ktorých posledná bola v roku 1914. K erupciám Tanagy dochádza s priemernou periodicitou 50 rokov.

 obr. Tichooceánsky ohnivý kruh

Je zaujímavé, že seizmická aktivita začala narastať v oblasti celého Ohnivého kruhu. Aljaška sa nachádza v zóne subdukcie, kde sa Tichooceánska litosferická doska ponára pod Severoamerickú. Táto zóna prechádza akurát pozdĺž Ohnivého kruhu. Podľa údajov USGS je tektonický zlom na juhovýchode Aljašky jedným z najrýchlejšie sa pohybujúcich.

Tento zlom, nazvaný Denali-Totschunda (v angličtine „The Denali Fault“) je svojimi rozmermi zrovnateľný s chýrečným zlomom San Andreas. Vznikol v dôsledku silného zemetrasenia s magnitúdou 7,9, ku ktorému došlo na Aljaške v novembri 2002. Epicentrum sa nachádzalo 66 km od národného parku Denali. Vtedy bolo najväčším v tejto oblasti za posledných 150 rokov. V dôsledku pohybu zemskej kôry sa hora Wickersham Wall zdvihla o 457 m.   

Podľa slov Billa McGuira, profesora Geofyzikálnych a klimatických rizík z University College London „Na Aljaške seizmická aktivita stúpa tam, kde sú z dôvodu klimatických zmien pozorované najväčšie straty ľadovej prikrývky. Niektoré ľadové polia stratili za posledných 100 rokov do kilometra na výšku, čo znížilo zaťaženie na kôru pod nimi a zvýšilo pravdepodobnosť vzniku zlomov.“

Zároveň to vedie k vzniku zemetrasení. Je známe, že od roku 2010 do roku 2015 bolo na Aljaške zaregistrovaných viac ako 150 000 zemetrasení, z ktorých 31 malo magnitúdu od 6. Ak sa pozrieme na históriu seizmických udalostí s magnitúdou od 7,0, tak si môžeme všimnúť, že od roku 1999 k takým silným zemetraseniam začalo dochádzať prakticky každý rok.

 V roku 2018 Aljašku otriasli dve silné zemetrasenia – na začiatku a na konci roka. K prvému z nich, s magnitúdou 7,9, došlo 23. januára v oblasti zálivu Aljaška. Hypocentrum ležalo v hĺbke 25 km. Epicentrum sa nachádzalo 280 km od mesta Kodiak. Po podzemnom otrase sa na pobrežie ostrova Kodiak vyvalili 13 metrové vlny.

K druhému došlo 30. novembra a malo magnitúdu 7,2. Epicentrum bolo 13 km od mesta Anchorage. V dôsledku boli zničené domy i cesty a poškodené mosty.

Prudká zmena klímy

Príznaky zmeny klímy sú pozorované vo všetkých sférach Zeme a registrujú to už nielen vedci, ale aj sami obyvatelia planéty. Mení sa počasie za oknom. Lejaky a sneh padajú tam, kde predtým panovala suchá klíma. Púšť kvitne po sérii záplav. Tornáda a vodné smršte sa preháňajú územím tých štátov, ktorých obyvatelia sa predtým prakticky nestretávali s týmito úkazmi. Po celom svete padá neobyčajne veľký ľadovec.

Aby sme boli pripravení k následkom globálnych zmien, je pre nás, ľudí, veľmi dôležité zomknúť sa v družbe. Podať si navzájom ruky už teraz, kým je za oknom všetko relatívne pokojné. Dôležité je triezvo pozrieť na vzniknutú klimatickú situáciu a odhodiť strach. Len spoločne môžeme nájsť cesty minimalizácie následkov globálnych katakliziem.

Ku kumulovaným kataklizmám už dochádza a od voľby každého závisí, či sa ľudstvo dokáže zjednotiť!