Poveternostné anomálie, koniec júla 2020
V poslednej dobe sa ľudia žijúci na rôznych kontinentoch stretávajú s anomálnymi prírodnými úkazmi. Tam, kde zvyčajne bývalo horúco, nečakane padá sneh. A na miestach večného chladu je registrovaná anomálna horúčava.
Varovný rekord v Arktíde
Ešte nikdy v celej histórii meteorologických pozorovaní nebolo zaregistrované v Severnom ľadovom oceáne tak malé množstvo ľadu v druhej polovici júla. Podľa slov odborníkov z Helmholtzovho centra pre polárny a morský výskum je prvýkrát v polovici júla severná morská cesta úplne bez ľadu.
Jednou z príčin takého silného topenia permafrostu je anomálne vysoká teplota. V júli bola teplota vzduchu v niektorých oblastiach Arktídy o 6-10°C vyššia ako je priemer.
Pracovník Helmholtzovho centra Marcel Nicolaus takto komentuje situáciu v Arktíde: „V mnohých oblastiach Arktídy sa túto zimu, vyznačujúcu sa veľmi teplým charakterom, formoval ľad extrémne pomaly. Ak porovnáme súčasnú mapu hrúbky ľadu s tou, aká bola v roku 2012, tak zbadáme, že ľad sa dnes nachádza v približne rovnakom stave ako na jar pred štyrmi rokmi. Na niektorých miestach je ľad dokonca tenší“.
25. júla bol na arktickom súostroví Špicbergy prekonaný absolútny teplotný rekord. Vzduch sa zohrial na +21,7°C! Predchádzajúci rekord bol ustanovený 16. júla 1979 a činil +21,3°C. Pritom nezvyčajne vysokú teplotu tu zaznamenávali niekoľko dní v rade. Obyčajne však teplota vzduchu na archipelágu v tomto ročnom období neprevyšuje 8°C.
Zmeny prebiehajú aj vo svete arktickej flóry. Topenie ľadov umožňuje slnečnému svetlu prenikať do tých hĺbok, ktoré predtým poznali len temnotu. V dôsledku toho sa v Severnom ľadovom oceáne za posledných 20 rokov fytoplanktón rozrástol o 57%.
Anomálne leto v Nórsku.
Nehľadiac na horúce dni na Špicbergoch, prvé dva mesiace leta sa v Nórsku celkovo stali najstudenšími za posledných 30 rokov. Chlad nastúpil na samom začiatku júna a v júli už v severných oblastiach štátu ležali záveje s výškou vyše 10 metrov. V prvých dňoch júla na niektorých miestach napadlo do 35 cm snehu, zatiaľ čo v tomto ročnom období zvyčajne nenapadne viac ako 5 cm. Živel poškodil aj niekoľko ciest.
Začiatkom júla bola v meste Lillehammer zaregistrovaná najnižšia teplota vzduchu od roku 1964, a to -6,3°C.
Podľa slov Knuta Kinneho, zástupcu organizácie „Bergenshalvøens Kommunale Kraftselskap“, sa tu také silné sneženie nevyskytlo už niekoľko desaťročí.
Priemerná teplota vzduchu v meste Oslo dosiahla len +14,7°C, pričom dlhodobý priemer je +17,1°C. Také nízke hodnoty teploty tu neboli pozorované už 30 rokov.
Horúčava na Taiwane
24. júla stĺpčeky teplomerov v meste Tchaj-pej stúpli na rekordné značky +39,7°C. Je to najvyššia hodnota za celú históriu meteorologických pozorovaní, ktoré sa tu vedú od roku 1896. Sedemnásť dní v rade sa teplota vzduchu držala nad +36°C. Pričom obvykle v tomto ročnom období teplota nepresahuje +33°C. Extrémna horúčava bola zaznamenaná aj v iných častiach krajiny.
Kataklizmy a ich cyklickosť
Všetci obyvatelia Zeme sa stávame svedkami procesu globálnej zmeny klímy, z ktorej dokážeme nájsť východisko iba spoločne. Veď proces globálnej zmeny klímy už na našej planéte prebiehal neraz a zakaždým boli tieto zmeny sprevádzané mohutnými kataklizmami. Potvrdzujú to početné fakty. Uvedieme niekoľko z nich.
Prvý fakt – zmena geologického habitusu Zeme. O tom je veľmi veľa dôkazov. O niektorých sme písali skôr, napríklad v článku „Neznáma geografia. Suchozemský most Taliansko-Afrika“
Druhý fakt – archeologické objavy. Globálnu zmenu klímy potvrdzuje množstvo artefaktov, nájdených v rôznych kútoch Zeme. O niektorých sme už hovorili, napríklad v článku „Nález z dna pravekého oceánu Tethys: morská ľalia alebo čip so zakódovaným posolstvom“. Dnes by sme však chceli podrobnejšie porozprávať o jednom významnom zdroji informácií – o mape Piriho Reisa, osmanského moreplavca, admirála a kartografa, žijúceho v 17. storočí. Na tejto mape je Antarktída zobrazená bez ľadu, pričom moderné kozmické snímky, urobené v rámci projektu výskumu reliéfu južného pólu, potvrdili presnosť tejto mapy. Podľa slov samotného admirála-kartografa sa mapa k nemu dostala od Byzantíncov a k nim od Feničanov. Ako sa mapa ocitla u týchto, história nehovorí.
A jedným z najdôležitejších je cyklickosť procesov. Geologické dejiny Zeme ukazujú, že poslednýkrát k takýmto globálnym premenám došlo pred 12 000 rokmi a aj pred 24 000 rokmi. Podrobnejšie to možno pozrieť v klimatickom vydaní „V klíme nie je všetko jednoznačné. Rozhovor s vedcami Subbotinovho inštitútu geofyziky NAN Ukrajiny“ (pozn. – zatiaľ nepreložené).
Ako vidíme, globálna zmena klímy – to sú cyklické procesy, ku ktorým dochádzalo aj skôr, teda keď poznáme procesy minulosti, môžeme prognózovať udalosti budúcnosti a spoločne sa na ne pripraviť. Aby sme prekonali etapu globálnych katakliziem, do ktorej už naša Zem vstúpila, musíme sa my, ľudia, zjednotiť na osnove ľudskosti a dobra, vzájomného porozumenia a vzájomnej úcty.
Osud celého ľudstva závisí od každého človeka!
