Erupcia sopky na japonskom ostrove, január 2019
17. januára 2019 o 00:20 (UTC) došlo k výbuchu sopky Šindake na ostrove Kučinoerabu (Japonsko), ktorý bol sprevádzaný klesaním pyroklastických prúdov. Našťastie nedošli do sídla, ležiaceho 2 km od sopky.
Na susediacich ostrovoch Tanegašima a Jakušima bol zaregistrovaný spad popola. Na začiatku erupcie bolo výzvou doporučené obyvateľom evakuovať sa, avšak po 2 hodinách bola výzva zrušená.
Majiteľka miestneho hotela Šizuko Goto rozprávala, že pocítila ako sa zatriasla zem niekoľko sekúnd pred výbuchom a rozhodla sa evakuovať potom, ako uvidela obrovský mrak čierneho dymu, stúpajúceho nad sopkou.
Toto je už druhá erupcia sopky za túto zimu. K prvej došlo 8. decembra 2018. Vtedy sopka vyvrhla stĺp popola do výšky 2 000 m a pyroklastický mrak dosiahol dĺžku 1 km.
Tichooceánsky ohnivý kruh
Tichooceánsky sopečný ohnivý kruh – to je zóna zvýšenej sopečnej a seizmickej aktivity po obvode Tichého oceánu. Je to zóna styku Tichooceánskej platne s inými tektonickými platňami.
Subdukciou (norením oceánskej platne pod okraje iných platní) sa oceánska litosferická platňa dostáva do oblasti stále vyšších teplôt a tlakov. V dôsledku toho sa uvoľňujú prehriate minerálne zmesi, ktorých tepelný tok smeruje od sklzovej zóny subdukcie nahor. Vedie to ku vzniku magmy. Po preniknutí na povrch začína magma vybuchovať.
„Keď hovoríme «sopečné nebezpečenstvo», pre Kamčatku je to viac vedecký záujem: vybuchla sopka – dobre, prišli sme tam, „preštudovali“. Ale na ostrove Jáva je každá erupcia nešťastím, pretože ľudia sa vždy usídľujú v okolí sopiek. Sú tam veľmi úrodné pôdy. Popol je hotovým hnojivom. Taliansko – na Vezuve sa usídľujú pri svahoch. Japonsko, Indonézia – všetci lezú na svahy sopiek: čím viac popola, tým viac úrody, tým lepšia úroda. Netreba nič umelo vkladať, všetko je to prirodzenou cestou“ (Vladimír Jurievič Kirjanov, kandidát geologicko-mineralogických vied, vulkanológ).
